Myslíte si, že pristátie na Mesiaci bolo sfalšované, že Zem je plochá alebo že vláda ukrýva mimozemskú technológiu v tajných bunkroch?
Doterajšie výskumy naznačovali, že za sklonmi ku konšpiračným teóriám stoja konkrétne osobnostné črty, predovšetkým neistota či impulzívnosť. Austrálski psychológovia však teraz tvrdia, že najviac náchylní sú narcisti.
Vedci sledovali viac ako 600 dospelých a zistili, že ľudia s výraznými narcistickými črtami majú vyššie riziko rozvinutia tzv. „konšpiračného myslenia“. Zároveň horšie rozpoznávajú dezinformácie, bez ohľadu na to, či majú stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie. Tento vzorec platil aj po zohľadnení veku, príjmu a politických názorov.
Prečo práve narcizmus?
Hoci výskumníci nedokázali presne vysvetliť, prečo sú narcisti náchylnejší na konšpiračné teórie, predpokladajú, že dôvodom môže byť ich sebeckosť, túžba po pozornosti a pocit vlastnej nadradenosti. Konšpiračné teórie môžu byť pre tento spôsob myslenia príťažlivé, pretože ponúkajú pocit výnimočnosti a „tajné poznanie“.
Hlavný autor štúdie, Dr. Taylor Kozgrov z Univerzity v Adelaide, pre portál The Conversation uviedol: „Vzdelanie často poskytuje ľuďom zručnosti na vyhodnocovanie dôkazov, kritické myslenie a spoločné chápanie pravdy. Ľudia sú však pomerne dobrí v tzv. motivovanom uvažovaní – teda v používaní logiky na to, aby dospeli k príjemným záverom, pretože niečomu skrátka chcú veriť.“
Podľa odborníka je tento typ uvažovania často spojený s neopodstatnenými presvedčeniami: „Keď sa ľudia cítia výnimočne či nadradení nad odborníkmi a hľadajú konkrétnu odpoveď v neistých časoch, môžu svoje presvedčenie naďalej udržiavať aj bez dostatku dôkazov. Výskum ukazuje, že ani vzdelaní ľudia nie sú voči tomu imúnni.“
Konšpiračné teórie sú alternatívne vysvetlenia veľkých udalostí, ktoré odmietajú oficiálnu verziu. Medzi populárne teórie patrí, že Zem je plochá, pretože tak vyzerá jej povrch, alebo presvedčenie, že očkovanie slúži na čipovanie ľudí.
Narcis sa mení len ťažko
Výskum pozostával z dvoch štúdií na vzorke 660 dospelých, ktorí vypĺňali dotazníky zamerané na meranie narcistických čŕt. V prvej štúdii hodnotili mieru viery v rôzne konšpiračné teórie, vrátane atentátu na Johna F. Kennedyho.
Druhá štúdia testovala schopnosť účastníkov rozlíšiť pravdivé informácie od dezinformácií na základe pravých a falošných titulkov, ako napríklad „Vírus eboly spôsobený americkými testami jadrových zbraní, tvrdí nová štúdia“.
Vedci zistili, že ľudia s výraznejším narcizmom prijímali konšpiračné teórie a dezinformácie oveľa ľahšie, a to bez ohľadu na úroveň vzdelania. „Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú rovnako náchylní veriť týmto presvedčeniam ako tí bez akéhokoľvek formálneho vzdelania,“ dodáva Dr. Kozgrov.
V odbornom časopise Personality and Individual Differences vedci uviedli: „Osobnostné črty ako narcizmus sa veľmi ťažko menia, najmä ak jednotlivec nemá motiváciu. Poskytovanie adaptívnych spôsobov, ako uspokojiť potrebu po poznaní a spoločenskom uznaní, by mohlo prepojenie s konšpiračnými presvedčeniami oslabiť. Ide však o mimoriadne náročnú úlohu.“
Vedci zároveň dodali, že ďalší výskum je nevyhnutný, pretože zatiaľ nie je jasné, či sú „účinky narcizmu, potreby uzavretosti a potreby jedinečnosti“ priamo prepojené s konšpiračným myslením.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
