Steve Jobs bol známy svojou neuveriteľnou kreativitou a vizionárskym myslením. Raz povedal: „Najlepší spôsob, ako predpovedať budúcnosť, je vytvoriť ju.“ Hoci väčšina ľudí pripisuje jeho úspech talentu alebo intuícii, jednu aktivitu do svojho života zaraďoval pravidelne – prechádzky, ktoré mu slúžili na odosobnenie sa od problémov a hľadanie riešení.
Tento prístup skúmala aj psychologička a neurovedkyňa Patricia Schmidt: „Ako odborníčka skúmajúca mechanizmy kreativity som presvedčená, že chôdza zohrávala významnú úlohu v jeho tvorivom procese.“
Dodržiaval „pravidlo 10 minút“
Chôdza bola neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Bol známy svojím 10-minútovým pravidlom: kedykoľvek sa zasekol na nejakom probléme dlhšie ako desať minút, vstal od stola a išiel sa prejsť. Dokonca aj pracovné stretnutia prebiehali počas chôdze, namiesto toho, aby s ostatnými sedel a diskutoval v zasadačke.
Súčasné výskumy v psychológii a neurovede potvrdzujú, že kráčanie je nielen zdravé, ale podporuje kreativitu. Chôdza s druhou osobou navyše zlepšuje vzájomné vzťahy.
Tri mozgové siete
Moderná neuroveda podporuje rozhodnutie ísť na prechádzku, ak sa riešenie problému nedostaví okamžite. Jobs tak zakaždým intuitívne využíval svoje mozgové siete. Podľa Patricie Schmidt sa kreatívny výkon opiera o konkrétne tri:
- Sieť predvoleného režimu: Aktivuje sa v uvoľnenom stave, pri snívaní či voľnom blúdení myšlienok. Pomáha generovať nové nápady a vytvárať medzi nimi súvislosti.
- Výkonná sieť: Súvisí s vyššími kognitívnymi funkciami ako logické myslenie, plánovanie a rozhodovanie, vyžaduje kontrolovaný a sústredený stav mysle.
- Sieť významnosti: Umožňuje prechádzať medzi oboma spomínanými sieťami, pričom zabezpečuje, že v danom momente dominuje len jedna z nich. Zároveň filtruje, čo si uvedomujeme a čo nie.
Ako to fungovalo v praxi?
Jobs najskôr aktivoval „sieť predvoleného režimu“, keď približne 10 minút analyzoval problém. To mu umožnilo pochopiť detaily a zhromaždiť všetky potrebné informácie, čím položil základy pre kreatívny proces.
Potom vyrazil na prechádzku, počas ktorej „sieť významnosti“ uvoľnila kontrolu výkonného režimu a aktivovala „predvolený režim“, čo zas umožnilo voľný tok nápadov. Neurovedci tento stav nazývajú „odpojeným stavom“, ideálnym pre spontánne kreatívne premýšľanie.
V jednej zo štúdií na Stanfordovej univerzite boli účastníci požiadaní, aby vymysleli netradičné spôsoby využitia predmetov z každodenného života. Ukázalo sa, že počas chôdze vygenerovali oveľa viac nápadov než pri sedení. „Výkonná sieť“ sa pritom opäť prihlásila k slovu neskôr, keď sa nové nápady vyhodnocovali.
„Steve Jobs robil bez znalosti neurovedy intuitívne všetko správne, aby dosiahol vrchol kreativity. Vytvoril produkty tak revolučné, že si ich ľudia dovtedy ani nedokázali predstaviť,“ pripomína Schmidt.
Spoločná chôdza posilňuje puto
Keďže Jobs uprednostňoval stretnutia v pohybe, často nechodil sám. „Dlhá prechádzka bola jeho obľúbeným spôsobom vážnej diskusie,“ uvádza jeho životopisec Walter Isaacson.
Okrem kreativity zlepšuje chôdza s inou osobou aj vzájomné vzťahy. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa počas spoločnej prechádzky nepoznali, časom zosynchronizovali svoje tempo a neskôr sa o sebe vyjadrovali priaznivejšie – a to aj v prípade, že počas cesty mlčali. Naopak, ľudia sediaci a potichu pracujúci v jednej miestnosti svoje vzájomné hodnotenie nijako nezmenili.
Jobs chápal silu spoločného pohybu aj v úplnom tichu. Jony Ive, bývalý hlavný dizajnér v Apple a jeden z Jobsových najbližších priateľov, povedal: „Rozhovor často ruší počúvanie a premýšľanie. Možno preto sme veľa času trávili spolu pri tichých prechádzkach.“
Podľa výskumov tak zosynchronizovaní ľudia medzi sebou vytvárajú silnejšie väzby, aj bez potreby rozprávať. Steve Jobs tak robil intuitívne niekoľko správnych vecí:
- Kráčal, aby získal odstup od problémov.
- Kráčal, aby sa rozprával s ľuďmi.
- Kráčal s ostatnými v tichu.
Hoci jeho prechádzky úplne nevysvetľujú jeho genialitu, nepochybne mu pomohli pri budovaní revolučných produktov. Podobným návykom boli známi aj iní veľkí myslitelia ako Friedrich Nietzsche či Immanuel Kant.
„Takže, keď sa nabudúce zaseknete pri nejakom probléme, skúste sa prejsť. Možno sa z vás nestane nový Steve Jobs, ale mohlo by vám to pomôcť prísť na skvelé nápady,“ uzatvára neurovedkyňa Schmidt.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
