Sny sa objavujú počas najhlbšej fázy spánku, známej ako REM fáza, ktorá sa môže opakovať niekoľkokrát počas noci. Vyznačuje sa rýchlym pohybom očí, častejším pohybom tela a zrýchleným dýchaním.
Aktivita našich mozgových vĺn je vtedy najviac podobná tej, ktorú máme, keď nespíme. Táto etapa sa zvyčajne začína približne 90 minút po zaspatí a na konci spánku môže trvať až hodinu. Podľa vedcov snívame všetci, vrátane väčšiny zvierat, hoci si sny často nepamätáme.
Prečo sa nám to deje?
Podľa odborníka na spánkovú medicínu, Dr. Sujay Kansagru, je pravdepodobné, že „naša neschopnosť zapamätať si sny súvisí so selektívnym triedením informácií počas spánku a vyraďovaním tých nepodstatných“. To znamená, že ak sny vznikajú počas toho, ako náš mozog spracováva určité informácie, schopnosť zapamätať si ich závisí od individuálnej pamäťovej kapacity.
Vedci z Výskumného inštitútu SRI v Menlo Parku v Kalifornii sa rozhodli preskúmať skupinu neurónov v hipokampe, čiže časti limbického systému mozgu, ktorý je zodpovedný hlavne za činnosť pamäte. Tieto neuróny produkujú hormón koncentrujúci melanín (MCH), čiže molekulu, ktorá pomáha regulovať spánok aj chuť do jedla. Najviac aktívne sú počas fázy REM.
Výskum na myšiach ukázal, že práve MCH potláča činnosť hipokampu, ktorý je zodpovedný za učenie a zapamätávanie, čím bráni ukladaniu obsahu snov. Aktivácia hormónu MCH teda znemožňuje zapamätanie si nočných zážitkov.
Naopak, túto schopnosť môže umožniť aktivita iných oblastí mozgu, akou je napríklad temporoparietálna junkcia, ktorá spracováva informácie a emócie. Toto miesto je tiež zodpovedné za stav bdelosti počas spánku, čo zase umožňuje mozgu lepšie kódovať a zapamätať si sny. Ľudia, ktorí si ich ľahšie pamätajú, majú zvýšenú aktivitu v temporoparietálnej junkcii.
Záleží aj na charaktere jedinca
Na schopnosť zapamätať si sny vplýva aj dĺžka spánku – ak človek nedostatočne spí a nedosiahne REM fázu, pravdepodobne si ich po prebudení nepamätá.
Dokonca aj osobnostné črty zohrávajú úlohu. Kreatívni ľudia, ktorí veľa premýšľajú o budúcnosti a svojich plánoch, si sny zapamätajú častejšie než pragmatickí ľudia, ktorí sú zameraní na ich dosahovanie.
Zodpovedný je aj stres alebo prežité traumy. Ľudia v období smútku majú realistické sny o zosnulých, zatiaľ čo tí s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) môžu zažívať živé nočné mory, ktoré často obsahujú opakovanie traumatických zážitkov.
Čo robiť, aby sme si sny pamätali?
Existujú na to dva spôsoby. Prvým je povedať si, že si ich chcete zapamätať. Ak to bude vaša posledná myšlienka pred zaspaním, je väčšia šanca, že sa tak stane.
Druhým je snažiť sa hneď po prebudení vybaviť si čo najviac detailov zo sna ešte predtým, než vstanete z postele alebo sa pozriete na obrazovku telefónu.
Dôležitá je aj hygiena spánku. Odporúča sa nejesť tesne pred spaním a vyhýbať sa sledovaniu obrazoviek – televízora, počítača či telefónu. Pred spaním je vhodné vyvetrať miestnosť, aby sa zlepšila kvalita spánku.
Vedci stále nepoznajú presnú príčinu vzniku snov. Dôležité je však sledovať svoj spánok, pretože niektoré nezrovnalosti môžu odhaliť prípadné poruchy, ktoré by mohli signalizovať potrebu zmeny životného štýlu alebo návštevu lekára.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
