Bielkoviny sú nepochybne nevyhnutné pre budovanie svalov, regeneráciu organizmu, správne fungovanie imunitného systému aj tvorbu hormónov. Napriek tomu však odborníci upozorňujú, že ani v tomto prípade neplatí pravidlo „čím viac, tým lepšie“. Nadmerný príjem bielkovín môže telu uškodiť a priniesť viac problémov než benefitov.
Podľa odporúčaní Mayo Clinic by dospelý človek mal denne prijať približne 0,8 gramu bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti. To znamená, že človek s hmotnosťou 70 kilogramov by mal zjesť asi 56 gramov bielkovín denne. Realita je však iná - mnohí ľudia, najmä v západných krajinách, prijímajú o 20 percent viac bielkovín, než ich telo skutočne potrebuje. Často za tým stojí presvedčenie, že vysokoproteínová strava je rýchlou cestou k štíhlej postave, lepšej kondícii alebo rýchlejšiemu budovaniu svalovej hmoty.
„Keď niekto začne konzumovať bielkoviny výrazne nad odporúčanú hranicu, veľmi často sa objavujú nepríjemné vedľajšie účinky,“ cituje dietologičku Knubian Gatlin portál Independent. Podľa odborníkov je len málokedy potrebné konzumovať príliš vysoké dávky bielkovín, a to aj medzi aktívnymi dospelými či rekreačnými športovcami.
Pre ľudí, ktorí sa venujú intenzívnej fyzickej aktivite alebo silovému tréningu, môže byť primerané mierne zvýšiť príjem bielkovín na približne 1,1 až 1,5 gramu na kilogram telesnej hmotnosti denne. Aj v tomto prípade však platí, že by sa nemali bezhlavo zvyšovať porcie mäsa, proteínových nápojov či doplnkov výživy bez konzultácie s odborníkom. Nadbytok totiž môže priniesť viac škody než úžitku. Tu sú tri najčastejšie zdravotné komplikácie:
Tráviace problémy
Jedným z najčastejších problémov pri vysokoproteínovej strave sú tráviace ťažkosti. Bielkoviny, najmä zo živočíšnych zdrojov, si vyžadujú náročnejšie spracovanie v tráviacom systéme. Ak ich prijímame priveľa a zároveň máme málo vlákniny zo zeleniny, ovocia či celozrnných výrobkov, môže to viesť k zápche, hnačkám, nafukovaniu alebo pocitu ťažoby po jedle. Telo je jednoducho preťažené a nestíha sa efektívne vyrovnávať s vysokým príjmom tejto makroživiny.
Zápach z úst
Ďalším menej známym dôsledkom nadmernej konzumácie bielkovín je zápach z úst, známy aj ako tzv. „keto dych“. Tento jav súvisí s metabolickým stavom nazývaným ketóza, pri ktorom telo namiesto sacharidov spaľuje tuky ako hlavný zdroj energie. Pri tomto procese vzniká acetón, ktorý sa môže prejaviť sladkastým alebo chemickým zápachom dychu, pripomínajúcim ovocie či odlakovač na nechty. Pre mnohých ľudí je to nepríjemný a prekvapivý vedľajší efekt vysokoproteínovej, respektíve nízkosacharidovej stravy.
Problémy s kardiovaskulárnym systémom
Nadbytok bielkovín môže negatívne vplývať aj na zdravie srdca, najmä ak pochádzajú prevažne z červeného mäsa, údenín a iných potravín bohatých na nasýtené tuky. Tie zvyšujú hladinu LDL cholesterolu v krvi, čo môže viesť k upchávaniu ciev a zvýšenému riziku srdcového infarktu či mozgovej príhody. Aj preto odborníci odporúčajú uprednostňovať rastlinné zdroje bielkovín, ako sú strukoviny, orechy, semená či tofu, a živočíšne produkty konzumovať s mierou.
Penivý moč
Zvýšený príjem bielkovín môže zaťažovať aj obličky. Jedným z varovných signálov je penivý alebo bublinkový moč, ktorý môže naznačovať prítomnosť bielkovín v moči. „Obličky majú za úlohu filtrovať krv a zadržiavať bielkoviny v tele. Ak sa však bielkoviny objavia v moči, môže to znamenať, že obličky nefungujú správne,“ vysvetľuje nefrologička Cybele Ghossein z Northwestern Medicine. Dlhodobé preťažovanie obličiek vysokoproteínovou stravou môže zvyšovať riziko ich poškodenia, najmä u ľudí, ktorí už majú predispozície k ochoreniam obličiek.
To však neznamená, že by sme sa mali bielkovín obávať alebo ich zo stravy úplne vylúčiť. Sú nevyhnutné pre zdravé fungovanie organizmu a zohrávajú kľúčovú úlohu pri regenerácii svalov, tvorbe enzýmov a hormónov či podpore imunitného systému. Dôležitá je rovnováha - prijímať ich v primeranom množstve a z pestrých zdrojov.
Odborníci odporúčajú staviť na kombináciu živočíšnych a rastlinných bielkovín, dopĺňať ich dostatkom vlákniny, zdravých tukov a komplexných sacharidov a neorientovať sa len na čísla na obaloch proteínových výrobkov. Ak si nie ste istí, koľko bielkovín je pre vás vhodné množstvo, najlepším riešením je konzultácia s lekárom alebo výživovým poradcom.
