Neurologička varuje: Tieto nenápadné signály môžu byť začiatkom Alzheimerovej choroby

Alzheimerovu chorobu spôsobujú toxické β-amyloidné a tau proteíny, ktoré sa hromadia v mozgu a ničia nervové bunky. Neurodegenerácia začína roky pred objavením sa prvých príznakov.

Alzheimerova choroba spočiatku postihuje krátkodobú pamäť, ktorá je zodpovedná za každodenné udalosti. Postihnutí zabúdajú na stretnutia, opakujú tie isté otázky dookola a majú problémy s ovládaním nových zariadení, ako sú telefóny či práčky.

„Niekedy počujem, že pacientka už niekoľko rokov nepoužíva práčku, pretože jej bola vymenená a nedokázala sa naučiť, ako ju používať. Začal teda prať jej manžel. Toto správanie je znakom toho, že má žena kognitívne poruchy,“ hovorí neurologička Dr. Anna Filipek-Gliszczyńska.

Stáva sa, že samotní pacienti aj ich príbuzní takéto signály dlhodobo bagatelizujú a vysvetľujú ich ako roztržitosť alebo jednoduchú zábudlivosť. Treba podotknúť, že táto fáza ochorenia môže trvať niekoľko mesiacov, rok alebo aj dlhšie. Dĺžka vývoja Alzheimerovej choroby sa líši u každého človeka a závisí aj od pridružených diagnóz, ako sú cukrovka, ateroskleróza, vysoký krvný tlak, dlhodobá dehydratácia, anémia či elektrolytová nerovnováha.

V ďalšej fáze Alzheimerovej choroby môžu pacienti pociťovať zmeny nálady – predovšetkým smútok, podráždenosť a niekedy aj príznaky podobné depresii. Okrem toho sú čoraz menej schopní zvládať bežné denné činnosti. Môžu mať ťažkosti s orientáciou, čítaním, písaním či vykonávaním zložitejších úloh, ako je obliekanie alebo príprava jedla.

Ťažkosti sa stupňujú a pacient potrebuje čoraz väčšiu podporu a starostlivosť. Neskôr sa môžu objaviť aj bludy – napríklad presvedčenie, že ho niekto okráda alebo otravuje.

V pokročilých štádiách ochorenia pacient prestáva rozpoznávať svojich blízkych, nerozumie svojmu okoliu, stráca schopnosť rozprávať aj pohybovať sa. Vyžaduje si nepretržitú starostlivosť a stáva sa úplne závislým od iných.

„Pacient sa môže prestať spoznávať v zrkadle a často vedie dlhé ‘rozhovory’ s osobou na druhej strane, alebo sa na ňu len usmieva. V tejto fáze už ani nechápe, čo je televízia – že ľudia na obrazovke nie sú prítomní v miestnosti,“ dodáva neurológ.

V súčasnosti neexistuje liek na Alzheimerovu chorobu, ide teda o nevyliečiteľné ochorenie. Dostupné liečebné možnosti dokážu len spomaliť jej priebeh – najmä ak sa diagnostikuje včas. Preto je mimoriadne dôležité neprehliadať prvé príznaky a konzultovať ich s lekárom.

„Pevne verím, že čoskoro budeme schopní ovplyvniť tieto toxické proteíny a tým zastaviť ničenie mozgových buniek. To by znamenalo revolúciu, pretože si musíme uvedomiť, že Alzheimerova choroba je mimoriadne nákladná – zasahuje nielen pacienta, ale aj jeho rodinu. Ten, kto sa o pacienta stará, musí buď odísť z práce, alebo si najať opatrovateľa,“ zdôrazňuje doktorka Anna Filipek-Gliszczyńska.

Na pomoc rodinám pacientov s Alzheimerovou chorobou vznikajú denné centrá. Aktivity, ktoré sa v nich organizujú, pomáhajú pacientom udržať si mentálne a sociálne schopnosti a ich blízkym umožňujú načerpať sily.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.