Ešte v roku 1960 vyvinula skupina výskumníkov matematickú rovnicu, pomocou ktorej sa pokúsili predpovedať koniec sveta. Podľa ich vtedajších výpočtov by dnes ľudstvu zostávalo už len 308 dní, pričom súdny deň by pripadol na piatok 13. novembra 2026.
Autormi tejto nezvyčajnej predpovede boli pesimisticky naladení vedci z Illinoiskej univerzity (University of Illinois): Heinz von Foerster, Patricia M. Mora a Lawrence Amiot. Pri analýze vývoja ľudského druhu sa zamerali na trend globálneho rastu populácie. Vo svojej práci napísali: „Môžeme s pomerne veľkou istotou konštatovať, že princíp primeranej technológie, ktorý platil viac ako sto generácií, bude platiť aj minimálne pre nasledujúce tri.“
Vedci dodali, že nie sú potrebné ďalšie extrapolácie, pretože „naši prapravnuci nezomrú od hladu, ale budú na smrť utlačení“. Tým chceli zdôrazniť, že nebezpečenstvo neprichádza z nedostatku potravín, ale z preľudnenia.
Keď sa demografia stala základom apokalypsy
Autori štúdie sledovali rast svetovej populácie dvetisíc rokov dozadu a všimli si, že tempo rastu sa zrýchľuje. Globálna populácia sa napríklad takmer zdvojnásobila za iba 60 rokov, z 1,6 miliardy v roku 1900 na tri miliardy v roku 1960, a to aj napriek ničivým následkom dvoch svetových vojen.
Vedci sa domnievali, že technologický pokrok v histórii umožnil udržať čoraz väčšiu populáciu, no predpovedali, že tento trend nemôže trvať večne. Varovali, že „zvýšená hustota obyvateľstva môže v mnohých situáciách znížiť pravdepodobnosť prežitia jednotlivca“ a že ľudia by mohli „viesť boj o prežitie v obmedzenom prostredí“.
Keď aplikovali svoju rovnicu na vtedajšie trendy, matematický model ukázal, že populácia by teoreticky dosiahla nekonečno 13. novembra 2026, čo označili za moment „konca sveta“.
Prečo sa svet v roku 2026 neskončí
Hoci ich apokalyptická predpoveď pôsobí s odstupom času prehnane, výskumníci správne upozorňovali, že rast populácie nemôže trvať donekonečna. Vyjadrili nádej, že „v určitom okamihu niečo tento beh k sebazničeniu zastaví“.
O 66 rokov neskôr je jasné, že koniec nás ešte nečaká. Dnes Zem obýva približne 8,2 miliardy ľudí, no miera rastu sa spomaľuje. Podľa projekcií OSN dosiahne populácia vrchol v 80. rokoch tohto storočia na úrovni približne 10,3 miliardy a do roku 2100 klesne zhruba o 700 miliónov.
Nová vedecká prognóza: Koniec až o miliardu rokov
Ak niekto túži po „novšej“ predpovedi o osude našej planéty, za zmienku stojí štúdia, ktorú nedávno uskutočnili vedci z japonskej univerzity Toho v spolupráci s výskumníkmi z NASA. V práci s názvom „Budúca životnosť zemskej atmosféry bohatej na kyslík“ dospeli k záveru, že osud života na Zemi je úzko spätý so životným cyklom a vývojom Slnka.
Na základe 400 000 počítačových simulácií odhadli, že Zem sa stane neobývateľnou až za približne miliardu rokov.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
