Podľa online vzorcov správania v tomto období výrazne stúpa počet rozchodov, preto psychológovia hovoria o „sezóne rozchodov“. Čo však stojí za týmto javom? O tom sme hovorili s odborníčkou na partnerské vzťahy Dr. Dórou Falusovou.
Psychológia „letného vzplanutia“ úzko súvisí s emocionálnym stavom spojeným s ročným obdobím. Slnečné dni, dovolenky, cestovanie a spoločenské zážitky zvyšujú hladinu serotonínu a dopamínu, čo prináša lepšiu náladu, viac energie a otvorenosť. V tomto povznesenom stave sa ľahšie nadväzujú nové vzťahy. Intenzita však často vyplýva skôr z okolností než z hlbokej osobnosti. S príchodom jesene, keď ubúda slnečného svetla a vracia sa rutina, pôvodný dopamínový nával ustupuje a do popredia sa dostáva skutočné puto a vlastné hodnoty, vysvetľuje odborníčka.
Tvrdá realita
Jeseň je v mnohých ohľadoch obdobím emocionálnej „žatvy“. Po letnej ľahkosti si mnohí kladú otázku, či sú naozaj šťastní a či je partner ten pravý, s ktorým chcú budovať spoločnú budúcnosť. „V tomto období končí veľa vzťahov kvôli absencii dlhodobých plánov alebo spoločnej vízie. Blížiace sa sviatky navyše zintenzívňujú potrebu rozhodnutia. Napríklad v mesiacoch pred Vianocami sa mnohí rozhodnú ukončiť vzťah ešte pred sviatkami, ak necítia stabilitu alebo lásku. Nikto nechce byť „z donútenia“ na vianočnej večeri,“ hovorí Dr. Falusová.
Skracujúce sa dni, menej svetla a pochmúrne počasie často prinášajú zhoršenú náladu alebo sezónnu depresiu, čo ešte viac zvyšuje už existujúce napätie vo vzťahoch. Tento sezónny dynamizmus je podľa odborníčky najvýraznejší u mladých dospelých a ľudí v strednom veku. Mladí dospelí skúšajú vzťahy v období hľadania identity a emocionálnych skúseností, zatiaľ čo stredný vek prináša skúsenosti z minulých vzťahov, no zároveň otvorenosť novým zážitkom a vzrušeniu z „lásky na prvý pohľad“.
U tínedžerov prináša letná prestávka nové impulzy, no začiatok školského roka ich často fyzicky rozdeľuje, čo skúša doterajšie vzťahy. Táto veková skupina prežíva intenzívne, no rýchlo sa meniace emócie. Letné vzťahy často neberú vážne, ide o uvoľnené, zážitkové zoznamovania. Za rýchlym spojením často stojí telesná príťažlivosť, momentálna potreba blízkosti alebo nuda.
Ísť, pustiť, zostať?
Samozrejme, záleží na životnej fáze, v ktorej sa človek nachádza, preto je ťažké určiť jednoznačne, ktorá generácia je najviac zasiahnutá. Neexistuje univerzálny recept, kedy sa oplatí bojovať za vzťah a kedy je múdrejší odchod, no existujú konkrétne signály, ktoré pomáhajú rozhodnúť sa, ktorým smerom ísť. Kríza môže byť príležitosťou, ak sú obaja partneri odhodlaní. Mali by byť úprimní a ochotní meniť sa. Ak však jeden z partnerov už vzťah duševne opustil, odkladanie rozhodnutia len zvyšuje bolesť.
Dr. Falusová poukazuje na znaky, ktoré naznačujú, či je vzťah ešte možné zachrániť, a na situácie, ktoré môžu viesť k rozhodnutiu o rozchode: „Vzťah má šancu, ak je stále prítomný vzájomný rešpekt, ak sa počúvate a na pocitoch partnera vám záleží. Problémy sa dajú riešiť, ak nevznikajú z osobnosti druhého, ale z vonkajších okolností, napríklad stres, práca, vzdialenosť alebo komunikačné ťažkosti. Vzťah má nádej, ak je prítomná intimita, telesná aj duševná blízkosť. Ak sú chvíle, keď je vám spolu dobre, je tam smiech a pocit bezpečia. To všetko sú silné základy.“
Dôležité je podľa nej tiež uvedomiť si hlbšie puto, ktoré už vzniklo, pretože súčasné ťažkosti nemusia charakterizovať celý vzťah. „Podstatné je, aby obaja boli ochotní investovať energiu do zlepšenia, pretože úspešná zmena je vždy spoločným rozhodnutím. Na druhej strane, ak komunikácia prestala alebo je len formálna, ak často hovoríte okolo seba, alebo sa jeden z partnerov uzavrel a stal sa nedostupným, vzťah je pravdepodobne v kríze.“
Ďalej upozorňuje, že ak vyprchal rešpekt a záujem, ak sa konflikty opakujú bez riešenia a jeden alebo obaja partneri sú vo vzťahu len „fyzicky prítomní“, ale skutočne v ňom nežijú, hovoríme o „emocionálnom odstúpení“. Ak vzťah udržiavate zo strachu alebo zvyku, napríklad preto, že „Čo budem robiť bez neho/nej?“, „Toľko sme do toho investovali“ alebo „Ešte nechcem začínať odznova“, pravdepodobne je lepšie vzťah ukončiť. Obzvlášť ak sa vaše ciele, hodnoty či predstavy o budúcnosti úplne rozchádzajú bez možnosti kompromisu.
Krátkodobé vzťahy majú často negatívnu povesť, no tieto skúsenosti prinášajú veľa sebapoznania. Aj keď prichádzajú náhle a rýchlo pominú, podľa Dr. Falusovej môže intenzívny vzťah pomôcť lepšie pochopiť samého seba. Emocionálne silné zážitky môžu byť skutočné, aj keď netrvajú dlho. Hodnota vzťahu nespočíva v jeho dĺžke, ale v tom, aký mal na vás vplyv.
Krátke, intenzívne zážitky často fungujú ako zrkadlo, ukazujú, kde ste otvorení alebo zraniteľní, a pomáhajú uvedomiť si, čo naozaj chcete. Pripomínajú, že stabilitu treba hľadať v sebe, nie v druhom. Nie každý vzťah je určený na večnosť. Často krátke vzťahy slúžia na to, aby nás niečo naučili, čo by sme inak nevideli. Ak dokážeme rozpoznať ich posolstvo, tieto chvíle sa stanú cennými skúsenosťami, ktoré nás posúvajú v emocionálnom raste.
Jeseň teda nie je len o padajúcom lístí, ale aj o skutočnom stave našich vzťahov. Sezónne emocionálne výkyvy ukazujú, do ktorých vzťahov sa oplatí investovať energiu a ktoré je lepšie pustiť. Krátke, intenzívne zážitky nás učia rovnako ako tie dlhodobé. Sú emocionálnym zrkadlom, ktoré pomáha spoznať vlastné potreby, hranice a hodnoty. Jesenné obdobie tak predstavuje príležitosť na vedomé rozhodnutia, sebapoznanie a emocionálny rozvoj.
Ak vnímame signály a chápeme, že každý vzťah prináša cenné skúsenosti. Priblížime sa k sebe samým a to je ten najväčší dar, aký môžeme dostať.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
