Drevené klátiky a lanové brzdy prvých automobilov
Prvé automobily z konca 19. storočia používali primitívne brzdové systémy prevzaté z kočiarov. Drevené klátiky alebo kožené pásy tlačili priamo na obvod kolesa a spomaľovali vozidlo trením. Vodič ovládal brzdy pákou alebo pedálom prepojeným lanami. Podľa nemeckého technického múzea Deutsches Museum tieto brzdy fungovali len pri nízkych rýchlostiach do 30 km/h. Pri vyšších rýchlostiach sa drevo prehrievalo a strácalo účinnosť. Mokré cesty znižovali trenie a brzdná dráha sa dramaticky predlžovala. Prvé autá preto jazdili pomaly a vodiči museli predvídať zastavenie dlho vopred. Potreba lepších bŕzd rástla s výkonom motorov.
Bubnové brzdy dominovali pol storočia
V roku 1902 Louis Renault patentoval bubnové brzdy, ktoré sa stali štandardom na desaťročia. Brzdové čeľuste tlačili zvnútra na rotujúci bubon pripevnený ku kolesu. Tento systém ponúkal výrazne lepší brzdný účinok než drevené klátiky. Podľa britského magazínu Classic Cars bubnové brzdy umožnili autám jazdiť rýchlosťou nad 100 km/h s prijateľnou bezpečnosťou. Problémom bolo prehrievanie – pri intenzívnom brzdení sa bubny rozpaľovali a brzdný účinok klesal. Tento jav nazývaný fading spôsobil mnoho nehôd v horách a pri športovej jazde. Bubnové brzdy sa používali až do 60. rokov a v zadnej náprave lacných áut ich nájdete dodnes.
Kotúčové brzdy priniesli revolúciu v bezpečnosti
Kotúčové brzdy vyvinuli pre letecký priemysel počas druhej svetovej vojny a do áut prišli v 50. rokoch. Jaguar C-Type vyhral 24 hodín Le Mans v roku 1953 práve vďaka kotúčovým brzdám. Brzdové platničky zvierajú rotujúci kotúč a vytvárajú trenie. Otvorená konštrukcia umožňuje lepšie chladenie a eliminuje fading. Podľa amerického magazínu Car and Driver kotúčové brzdy skracujú brzdnú dráhu o 20 až 30 percent oproti bubnovým. Dnes majú kotúčové brzdy všetky moderné autá minimálne na prednej náprave. Výkonné vozidlá používajú ventilované a perforované kotúče pre ešte lepšie chladenie. Keramické brzdy v superautách vydržia teploty nad 1 000 stupňov Celzia.
ABS a elektronické systémy zachraňujú životy
Antiblokovací systém ABS predstavil Mercedes-Benz v roku 1978 a zmenil bezpečnosť automobilov navždy. ABS zabraňuje zablokovaniu kolies pri prudkom brzdení a umožňuje vodičovi manévrovať aj počas brzdenia. Senzory na kolesách monitorujú otáčky a elektronika reguluje tlak v brzdovom systéme až 15-krát za sekundu. Neskôr pribudli systémy ESP (elektronická stabilizácia), EBD (elektronické rozdelenie brzdnej sily) a BA (brzdový asistent). Tieto systémy spolupracujú a reagujú rýchlejšie než človek. Od roku 2004 je ABS povinné vo všetkých nových autách v Európe. Elektronické brzdové systémy zachránili milióny životov a dramaticky znížili počet smrteľných nehôd.
Brake-by-wire a rekuperácia v elektromobiloch
Najnovšou kapitolou histórie bŕzd je technológia brake-by-wire, kde pedál nie je mechanicky spojený s brzdami. Elektronické signály prenášajú príkazy vodiča do brzdového systému. Elektromobily využívajú rekuperačné brzdenie – elektromotor spomaľuje auto a vyrába elektrinu, ktorú ukladá do batérie. Tesla a ďalšie elektromobily umožňujú jazdu na jeden pedál – auto brzdí automaticky pri uvoľnení plynu. Mechanické brzdy sa aktivujú len pri prudkom brzdení alebo núdzovom zastavení. Brake-by-wire umožňuje rýchlejšiu reakciu a integráciu s autonómnymi systémami. Budúcnosť bŕzd je elektronická a prepojená s umelou inteligenciou, ktorá predvída nebezpečenstvo skôr než vodič.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Zdroj: autotrendy.sk
