Čo sa skrýva za efektom dverí?
Efekt dverí, ktorý vo svojich štúdiách popísal Gabriel Radvansky, je známy aj ako „efekt aktualizácie lokality“. Spočíva v tom, že naša krátkodobá pamäť môže byť narušená pri presune medzi rôznymi miestnosťami alebo prostrediami.
Výskumy zároveň ukazujú, že tento problém sa netýka len fyzického prechodu cez dvere. Podobný efekt sa môže objaviť aj pri zmene kontextu v digitálnom priestore, napríklad pri prepínaní medzi oknami na počítači alebo aplikáciami v smartfóne. V takých chvíľach náš mozog „vyčistí“ krátkodobú pamäť, aby sa pripravil na prijatie nových informácií.
Vedci vysvetľujú prečo sa to deje
Psychológ Oliver Baumann z Bond University vysvetľuje, že efekt dverí nevzniká priamo kvôli samotným dverám, ale v dôsledku prechodu medzi rôznymi prostrediami. Keď sa mení okolie, náš mozog segmentuje spomienky a prispôsobuje sa novému kontextu.
Hoci je tento jav niekedy otravný, má aj svoje výhody. Vďaka segmentácii pamäti dokáže náš mozog efektívnejšie spravovať informácie a udržiavať v pamäti len tie, ktoré sú práve potrebné.
Radvansky a jeho tím tento mechanizmus nazývajú „modelom udalosti“. Podľa tejto teórie je prechod cez dvere pre mozog signálom na ukončenie jednej udalosti a prípravu na ďalšiu. V praxi to znamená, že spomienky spojené s predchádzajúcou miestnosťou strácajú na dôležitosti, čo umožňuje nášmu mozgu sústrediť sa na nové zážitky.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
