Odborníci upozorňujú, že produktivita nezávisí od dĺžky pracovného času, ale od spôsobu, akým je práca organizovaná, od kvality odpočinku a psychohygieny. Výskumy ukazujú, že zamestnanci, ktorí si robia krátke prestávky a pracujú v štruktúrovanom rytme, dosahujú až o 20 % lepšie výsledky.
1. Sústredenie namiesto preťaženia
Najväčšou chybou v modernom pracovnom prostredí je neustála preťaženosť informáciami. Podľa údajov amerického inštitútu APA Work and Well-Being Survey až 58 % zamestnancov uvádza, že veľké množstvo úloh znižuje ich sústredenie.
Psychológovia preto odporúčajú metódu „jedna úloha po druhej“, známu aj ako single-tasking. Namiesto toho, aby ste súčasne odpovedali na e-maily, písali správu kolegovi a sledovali dianie navôkol, je lepšie robiť veci postupne – mozog tak spotrebuje až o 40 % menej energie.
2. Mikroprestávky a zmena rytmu práce
Krátke prestávky každé dve hodiny dokázateľne obnovujú pozornosť a znižujú hladinu stresu. Podľa výskumu University of Illinois už päť minút odpočinku medzi úlohami zvyšuje produktivitu o 15 %.
Zavedenie tzv. „aktívnych prestávok“ (strečing, prechádzka, pohľad von oknom) pomáha mozgu obnoviť koncentráciu. Tento princíp využívajú aj najväčšie svetové IT spoločnosti.
3. Organizácia priestoru a digitálna hygiena
Pracovné prostredie priamo ovplyvňuje kognitívnu efektivitu. Štúdie Harvard Business Review ukazujú, že práca v upratanom priestore zvyšuje jasnosť mysle a znižuje stresový hormón kortizol.
Rovnako dôležitá je aj digitálna disciplína v podobe vypnutia mobilných notifikácií, zavedenia „tichých hodín“ a obmedzenia času na sociálnych sieťach. Každé prerušenie sústredenej práce resetuje pozornosť v priemere na 23 minút.
4. Reálne ciele a jasná štruktúra dňa
Produktivita neznamená pracovať viac, ale pracovať rozumnejšie. Úspešný denný plán zahŕňa tri kľúčové úlohy, ktoré musia byť dokončené, a niekoľko menších, ktoré je možné odložiť.
Analýzy spoločnosti McKinsey ukazujú, že zamestnanci, ktorí si plánujú iba 60 % pracovného času, dosahujú lepšie výsledky, pretože si nechávajú priestor na nepredvídané povinnosti a zotavenie.
5. Mentálny oddych a balans medzi prácou a súkromím
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikovala vyhorenie v práci (burnout) ako syndróm spojený s chronickým stresom. Kľúčovou prevenciou je jasné oddelenie pracovného a voľného času. Odporúča sa digitálny detox najmenej 30 minút pred spaním a obmedzenie odpovedania na správy mimo pracovného času.
Efektivita nepochádza z pocitu vyčerpania, ale z rovnováhy medzi sústredením, odpočinkom a organizáciou. Spoločnosti, ktoré podporujú zdravé pracovné návyky a psychohygienu zamestnancov, zaznamenávajú vyššiu lojalitu, menší počet práceneschopných dní a stabilnejší rast výkonnosti.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
