Hoci nejde o oficiálny test IQ, považuje sa za vynikajúci ukazovateľ schopnosti kritického myslenia. Výskumy v priebehu rokov potvrdili, že len približne 17 % ľudí dokáže správne vyriešiť všetky tri úlohy naraz.
Tri otázky, ktoré preveria vaše logické myslenie:
1. Hádanka o pálke a loptičke
Pálka a loptička stoja spolu 1,10 dolára. Pálka stojí presne o jeden dolár viac ako loptička. Koľko stojí loptička?
Väčšina ľudí intuitívne vyhŕkne, že loptička stojí 10 centov. To je však nesprávne. Správna odpoveď je 5 centov. Ak loptička stojí 0,05 dolára a pálka je o dolár drahšia (teda stojí 1,05 dolára), ich súčet tvorí presne 1,10 dolára.
2. Problém so strojmi
Ak piatim strojom trvá päť minút, kým vyrobia päť produktov, ako dlho by trvalo sto strojom vyrobiť sto produktov?
Hoci mnohí podvedome odpovedia 100 minút, správna odpoveď je 5 minút. Logika je jednoduchá: ak jeden stroj vyrobí jeden produkt za päť minút, tak aj sto strojov pracujúcich súčasne vyrobí sto produktov za rovnakých päť minút.
3. Lekná na jazere
V jazere rastie pole leknín, ktoré sa každý deň zdvojnásobuje. Ak leknám trvá 48 dní, kým pokryjú celé jazero, koľko dní im bude trvať, kým pokryjú presnú polovicu jazera?
Bežná, no chybná odpoveď je 24 dní. Správny výsledok je však 47 dní. Keďže sa plocha lekien každý deň zdvojnásobuje, znamená to, že deň pred úplným pokrytím (teda 47. deň) museli pokrývať práve polovicu jazera.
Prečo v tomto teste toľko ľudí zlyháva?
Hlavným dôvodom je naša tendencia spoliehať sa na intuíciu. Pri týchto otázkach nám riešenie napadne okamžite, no je klamlivé. Test nás núti zastaviť sa, potlačiť prvý inštinkt a zapojiť analytické myslenie.
Zaujímavé sú aj výsledky študentov z prestížnych univerzít ako MIT, Princeton či Harvard. Aj v tejto skupine vyriešilo všetky tri úlohy správne len 17 % respondentov. Ukazuje sa teda, že vysoká inteligencia automaticky nezaručuje imunitu voči kognitívnym chybám. Skutočným víťazom je ten, kto dokáže sústrediť pozornosť na detail a nepodľahne mentálnym skratkám.
Globálne výsledky sú prekvapivé
Štatistiky z celého sveta sa výrazne líšia. Zatiaľ čo v jednej štúdii z roku 2011 uspelo len 6,6 % opýtaných, výskum medzi iránskymi študentmi v roku 2016 priniesol až 41,3 % úspešnosť. Tieto rozdiely naznačujú, že schopnosť analytického myslenia môže do veľkej miery ovplyvňovať aj vzdelávací systém a tréning logického uvažovania.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
