Srbský meteorológ Nedeljko Todorović vyhlásil, že hoci umelá inteligencia (AI) môže výrazne urýchliť proces prípravy predpovede počasia, ľudská odbornosť zostáva v meteorológii kľúčová.
Technológia, najmä AI, podľa neho slúži predovšetkým na rýchly prenos a zber informácií, na základe ktorých následne poskytuje odhady najpravdepodobnejších výsledkov.
„Umelá inteligencia nie je samostatná v tom zmysle, že by dokázala sama vytvoriť predpoveď. Ide o technológiu, ktorá čerpá informácie o budúcom vývoji počasia z prepojených digitálnych systémov. Umelá inteligencia to za pár sekúnd zanalyzuje a vyberie najčastejší a najpravdepodobnejší jav,“ objasňuje Todorović.
Ako sa tvorí predpoveď počasia?
Prvým krokom pri tvorbe predpovede je podľa neho zber údajov o meteorologických parametroch, vrátane merania teploty, tlaku, vlhkosti a sondovania atmosféry až do výšky 35 kilometrov.
„Všetky tieto údaje sa vkladajú do modelu, ktorý využíva rovnice pohybu, termodynamiky a žiarenia. Následne sa krok za krokom počíta predpoveď pre budúci okamih – môže to byť o minútu, hodinu, deň či viac. Model potom poskytne výsledok na základe vstupných dát,“ vysvetľuje meteorológ.
Moderné superpočítače a satelity podľa neho umožňujú zber a analýzu dát v reálnom čase, čo odborníkom dovoľuje vytvárať podrobnejšie prognózy než kedykoľvek predtým. Avšak ani najpokročilejší počítač a technológia nedokážu vždy presne určiť vývoj počasia, najmä ak ide o extrémne a lokálne javy.
Prečo predpoveď nie je vždy presná?
„Príroda sa mení veľmi rýchlo. Jeden údaj z automatickej stanice môže byť už o pár sekúnd nepresný. Preto je modelovanie atmosférických procesov aj napriek obrovskému množstvu údajov stále výzvou,“ tvrdí Todorović.
Pokiaľ ide o presnosť predpovedí, tá klesá s dĺžkou predpovedaného obdobia. „Napríklad v Hydrometeorologickom ústave Srbska sa pravidelne overuje spoľahlivosť predpovedí. Pre nasledujúci deň je spoľahlivosť medzi 90 a 95 percentami, druhý a tretí deň klesá približne o päť percent. Na siedmy deň je pravdepodobnosť správnej predpovede medzi 60 a 70 percentami,“ uvádza.
Zdôraznil, že dlhodobé predpovede sa nezakladajú na priamych meraniach, ale na štatistických priemeroch a odhadoch, a preto nemôžu stopercentne predvídať konkrétne udalosti.
Ohlásená búrka, ktorá neprišla
Todorović pripomenul prípad z roku 2022 v Maďarsku, keď boli na štátny sviatok ohlásené búrky, kvôli čomu zrušili oslavy s ohňostrojom. Búrka v Budapešti nakoniec nenastala. „Lokálne zmeny sú pre dlhodobé predpovede príliš zložité a často závisia od tzv. mikrolokálnych faktorov,“ podotýka.
Na záver Todorović zhodnotil budúcnosť meteorológie a využitie umelej inteligencie: „Aj napriek všetkým technologickým novinkám a rýchlemu zberu informácií, v závere rozhoduje meteorológ – vďaka svojim vedomostiam, skúsenostiam a pochopeniu procesov.“
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
