Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikuje fetišizmus ako parafilnú poruchu, no tá sa stáva problémom až vtedy, keď spôsobuje psychické ťažkosti. Hranica medzi neškodnou záľubou a diagnózou závisí od konkrétneho prejavu. Pokiaľ fetiše slúžia len ako dobrovoľné spestrenie sexuálneho života, považujú sa za akceptovateľné rozšírenie sexuálnych praktík. Za patologický sa stav označuje až vtedy, keď narúša bežné fungovanie a sexuálne vzrušenie je možné dosiahnuť výlučne prostredníctvom daného stimulu.
Spektrum ľudských túžob je nesmierne široké a siaha od plyšových hračiek až po monumentálne stavby. Medzi najčastejšie patrí voyeurizmus, záľuba v konkrétnych materiáloch ako lakovaná koža, latex, nylon či hodváb, ale aj fetišizmus nôh a crossdressing. Časté sú tiež čuchové fetiše zamerané na špecifické materiály, pot alebo telesné tekutiny.
Osobitnou kategóriou je objektová sexualita, pri ktorej ľudí priťahujú neživé predmety. Niektoré prípady sú mediálne známe, ako napríklad príbeh Američanky Eriky LaBrie, ktorá sa v roku 2007 symbolicky zosobášila s Eiffelovou vežou.
Iné preferencie sú v komunite natoľko rozšírené, že majú svoje vlastné odborné názvy. Plushofília označuje náklonnosť k plyšovým zvieratkám, dendrofilov priťahujú stromy a agalmafília predstavuje vzťah k sochám, obrazom či figurínam. Existujú aj mechanofili, ktorých vzrušujú technické zariadenia ako počítače, autá, práčky alebo kosačky.
A potom je tu týchto osem bizarných fetišov:
1. Eproktofília
Známa aj ako fetiš na plynatosť. Niektorých eproktofilov vzrušujú vetry počas sexu, napríklad pri takzvanom „facesittingu“. Iní si užívajú ich vdychovanie priamo od partnera. Táto záľuba nie je až taká zriedkavá, ako by sa mohlo zdať, a príslušné videá sa dajú nájsť na mnohých stránkach pre dospelých.
2. Akrotomofília
Ide o príťažlivosť k ľuďom s amputovanými končatinami alebo iným fyzickým postihnutím. Špeciálnou podkategóriou je abaziofília, pri ktorej sú preferovaní partneri s obmedzenou schopnosťou chôdze alebo tí, ktorí musia používať ortopedické pomôcky.
3. Dakryfília
Tento fetiš predstavuje vzrušenie z pohľadu na plačúcu osobu, pričom slzy tu pôsobia ako silné afrodiziakum. Dakryfilov priťahuje, keď niekto plače zo smútku, hnevu alebo z emocionálneho vypätia.
4. Salirofília
Názov pochádza z francúzskeho slova „salir“, čo znamená špiniť. Táto záľuba, nazývaná aj salirománia, spája sexuálne vzrušenie s túžbou zašpiniť seba, iné osoby alebo predmety. Salirofili nachádzajú potešenie v znečisťovaní jedlom, farbou, blatom, ale aj telesnými tekutinami.
5. Symforofília
Symforofili sa vzrušujú pri pohľade na nehody alebo katastrofy, pri ktorých došlo k zraneniam. Samozrejme, nie každý zvedavec sledujúci nehodu má tento fetiš. Existuje aj podkategória zvaná genitosymforofília, kde vzrušenie vyvoláva predstava, že niekto bol zranený v oblasti genitálií.
6. Autonepiofília
Známa aj ako syndróm dospelého bábätka. Dospelá osoba pri nej preberá rolu dojčaťa či batoľaťa, čo zahŕňa napríklad nosenie plienok alebo pitie z fľaše. Táto praktika sa v komunite často označuje ako „babyplay“.
7. Formikofília
Ide o špecifickú formu zoofílie zameranú na drobný hmyz a všetko, čo sa plazí. Formikofili pociťujú rozkoš vtedy, keď im po tele, najmä po intímnych partiách, lezú mravce alebo chrobáky.
8. Pozzen
Táto sexuálna praktika sa vyskytuje predovšetkým medzi homosexuálnymi mužmi. Tzv. „bug chasers“ (lovci chrobákov) vedome riskujú nákazu pohlavne prenosnými chorobami, ako je HIV. Často ich láka najmä adrenalín spojený s rizikom, nie nutne samotná choroba. Na opačnej strane stoja „gift givers“ (darcovia), ktorých vzrušuje predstava, že môžu vírus šíriť ďalej.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
