Pribúdajú vedecké dôkazy o tom, že mnohé zvieratá disponujú bohatým citovým životom a sú schopné hlbokých emócií – od spoločenských psov a mačiek až po vysoko inteligentné slony, delfíny či vrany.
- Zaujímavosť: Vrany si pamätajú ľudí, ktorí im ublížili alebo pomohli, a tieto vedomosti si odovzdávajú medzi sebou.
Aristoteles vs. Descartes
Otázka, či zvieratá prežívajú emócie, fascinovala filozofov a vedcov po stáročia. Zatiaľ čo Aristoteles tvrdil, že ľudia a zvieratá zdieľajú podobné emócie, René Descartes vnímal zvieratá len ako „stroje“ bez vedomia a citov. Charles Darwin v 19. storočí prišiel s revolučným tvrdením, že zvieratá (podobne ako ľudia) zjavne pociťujú slasť i bolesť, šťastie i nešťastie.
V polovici 20. storočia však poprední behavioristi štúdium emócií u zvierat podceňovali a považovali ho za vedecky neoveriteľné. Brány k výskumu zvieracích citov znovu otvoril až primatológ Frans de Waal, priekopník v štúdiu kognície zvierat.
K tejto téme významne prispela aj nedávno zosnulá Jane Goodallová. Raz uviedla: „Zistenie, ako veľmi sa nám šimpanzy podobajú, zmenilo vnímanie vedy. Na začiatku 60. rokov existovala medzi nami a zvyškom zvieracej ríše neprekonateľná priepasť. Vyčítali mi, že som šimpanzom dávala mená a pripisovala im ľudské vlastnosti či vedomie. Dnes si myslím, že je šialené veriť, že zvieratá nemajú vášeň, intuíciu a emócie.“
Emócie ako evolučná výhoda
- Štúdia z konca roka 2024 ukazuje, že veľká väčšina výskumníkov správania zvierat je presvedčená o existencii emócií nielen u primátov a cicavcov, ale aj u vtákov, hlavonožcov a v značnej miere aj u rýb.
- Emócie (strach, radosť, smútok) pomáhajú zvieratám prispôsobiť sa: vyhýbať sa nebezpečenstvu, hľadať potravu a vytvárať sociálne väzby. Fungujú teda ako evolučne užitočný nástroj prežitia.
- Vedci rozlišujú medzi primárnymi emóciami (strach, radosť) a komplexnými pocitmi (empatia, hanba, vďačnosť). Hoci sú primárne emócie u zvierat nespochybniteľné, pribúda dôkazov, že u mnohých druhov sú prítomné aj tie komplexné.
Emocionálne bytosti
- Potkany: V experimentoch prejavili správanie podobné empatii. Keď videli iného potkana v núdzi, vzdali sa potravy, aby mu pomohli.
- Psy a mačky: Nereagujú len na tón hlasu, ale aj na výrazy tváre a reč tela. Rozpoznajú, keď sme smutní či rozrušení, a často sa nás snažia utešiť.
- Vtáky a hlodavce: Vykazujú známky stresu, nudy či radosti, čo dokazuje, že ich život nie je len automatickým prežívaním, ale majú vnútorné prežívanie.
- Veľké zvieratá: Štúdie zaznamenali správanie podobné trúchleniu za mŕtvymi členmi stáda, sociálnu súdržnosť a vzájomnú podporu, čo naznačuje vedomie smrti a straty.
Psy rozpoznávajú naše emócie
Výskum Viedenskej univerzity potvrdil, že psy odlišujú šťastné tváre od smutných nielen podľa hlasu, ale aj podľa mikroexpresií.
- V jednej štúdii psy uprednostňovali ľudí s usmiatou tvárou, zatiaľ čo smutným sa vyhýbali.
- Príkladom oddanosti je známy Hačikó, no podobné empatické správanie je u psov bežné. Ak ste rozrušení, pes sa k vám pritúli, aby vás svojou prítomnosťou upokojil.
Mačky milujú inak
Napriek mýtom si mačky vytvárajú silné emocionálne väzby podobne ako deti. Experimenty ukázali, že väčšina mačiek má bezpečný štýl pripútanosti, v neznámom prostredí hľadali istotu a útechu u svojho majiteľa.
- Mačky prejavujú radosť z návratu majiteľa pradením, mňaukaním alebo otieraním sa o nohy.
- Dokážu rozpoznať tón hlasu a často vyhľadajú blízkosť človeka práve vtedy, keď sa cíti pod psa.
Slony smútia ako ľudia
Slony sa vracajú k telám uhynutých členov stáda, ticho pri nich stoja a dotýkajú sa ich chobotmi. Vedci toto správanie popisujú ako skutočný zármutok. Okrem toho si slony navzájom pomáhajú, oslobodzujú uviaznutých členov a bránia slabších.
Delfíny majú priateľov (aj hádky)
Delfíny vytvárajú trvalé priateľstvá, majú „najlepších kamarátov“, ale aj konflikty. Po sporoch bolo dokonca zaznamenané „zmierenie“, čo sa dlho považovalo za výhradne ľudskú vlastnosť.
Čo to znamená pre nás?
Nepodceňujte pohľad, ktorý vám venuje váš pes, mačka či papagáj. Cítia viac, než si myslíme, a veda je konečne na ich strane.
- Uznanie ich vnútorného života: Zvieratá si zaslúžia viac než len „stravu a strechu nad hlavou“.
- Zmena prístupu: Tieto zistenia menia náš vzťah k domácim miláčikom, hospodárskym zvieratám aj k divokej prírode, vyžadujú viac empatie a rešpektu.
- Lepšie porozumenie: Majitelia môžu vďaka tomu lepšie rozpoznať stres či úzkosť svojich zverencov a byť im lepšími priateľmi.
Zvieratá nie sú „nižšie“ formy života, ale bytosti s citmi. A teraz bežte a objímte svojho domáceho miláčika!
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
