1. Temný genóm
Iba 2 % DNA tvorí gény, ktoré priamo kódujú proteíny. Zvyšok je temný genóm, obsahujúci opakujúce sa sekvencie a pozostatky starodávnych retrovírusov. Temný genóm však nie je nečinný – reguluje génovú expresiu a reaguje na prostredie, ako sú stres, spánok či toxíny. Nepravidelnosti v tejto časti DNA môžu prispieť k chorobám, ako Alzheimerova choroba, schizofrénia alebo Crohnova choroba.
2. Paradox G-hodnoty
Aj keď ľudia majú približne 24 200 génov, niektoré rastliny ich majú oveľa viac. Napríklad pšenica má cez 124 000 génov. Tento paradox ukazuje, že sofistikovanosť organizmu nezávisí od počtu génov, ale od rôznorodosti bielkovín, ktoré gény produkujú. Naše gény sú univerzálne a špecializované, zatiaľ čo rastlinné gény často opakujú tie isté funkcie.
3. Chromozóm Y
Chromozóm Y je veľmi zvláštny. Neobnovuje sa počas oplodnenia s partnerom, ale replikuje sám seba. To môže opraviť mutácie, ale aj spôsobiť stratu génov a neplodnosť. Y chromozóm stratil za 150 miliónov rokov približne 95 % génov. Niektorí vedci dokonca predpokladajú, že by mohol úplne zmiznúť, hoci názory sa líšia.
4. Rýchlo adaptívne časti genómu
Niektoré časti DNA sa pred šiestimi miliónmi rokov rýchlo zmenili a nazývajú sa HAR. Často ovplyvňujú rast a organizáciu mozgu. Patria sem gény spojené s rečou, autizmom či schizofréniou. HAR umožňujú našu jedinečnú schopnosť učiť sa a prispôsobovať novým situáciám.
5. Duchovné línie
V našej DNA nájdeme pozostatky Neandertálcov, Denisovanov, ale aj tajomných “duchovných línií”, ktoré nemajú známu fosílnu stopu. Niektoré z týchto génov sa zachovali a mohli poskytovať výhodu pri prežití. Objavy nových línií naznačujú, že ľudský vývoj je oveľa komplikovanejší, než sme si mysleli.
6. Gény de novo
Niektoré gény vznikajú priamo z “nevyužitej DNA” a nemajú predchádzajúce verzie. Tieto gény sa často podieľajú na reprodukcii a poznaní. Pomáhajú ľuďom rýchlo sa prispôsobiť novým výzvam, ale môžu tiež zvýšiť riziko rakoviny či neurologických porúch.
7. Jedinečné duplikáty
Ľudský genóm môže duplikovať celé gény, čím vznikajú nové funkcie. Napríklad niektoré gény sú zodpovedné za prenos vody a cukrov, iné za zvýšenie mozgových schopností. Duplikácie však môžu byť aj nebezpečné – zvyšujú riziko Parkinsonovej choroby či iných porúch.
8. Unknome
Vedci stále nerozumejú približne 20 % našich génov. Projekt Unknome mapuje tieto gény a ukazuje, že mnohé sú pre život nevyhnutné. Ich skúmanie odhaľuje nové spôsoby, ako DNA ovplyvňuje plodnosť, pohyb či reakciu na stres.
9. Stratená DNA
Ľudia počas evolúcie stratili tisíce génov. Niektoré z nich sa stali pseudogénmi a aj keď sú neaktívne, ovplyvňujú fungovanie aktívnych génov. Zmeny v týchto génoch formovali naše schopnosti, napríklad zmysel pre chuť, tvar čeľuste či produkciu vitamínu C.
10. Epigenetické zmeny
Gény sa nemusia meniť, aby sa zmenila ich aktivita. Epigenetika ukazuje, že strava, stres alebo toxíny môžu meniť génovú expresiu. Niektoré z týchto zmien sa môžu prenášať na ďalšie generácie, čo znamená, že prostredie našich predkov môže ovplyvniť naše zdravie.
Záver
Ľudský genóm je stále plný tajomstiev. Temný genóm, epigenetika, de novo gény aj duchovné línie nám ukazujú, že DNA nie je len statický kód, ale živý a dynamický systém. Každý objav odhaľuje nové prepojenia medzi našou biológiou, evolúciou a prostredím. Čím viac sa dozvieme, tým jasnejšie vidíme zložitosť a krásu ľudskej DNA.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
