Takéto podmienky zažívajú každú zimu obyvatelia mestečka Utqiagvik v americkom štáte Aljaška. Zhruba 5000 tunajších obyvateľov sa musí zmieriť s tým, že slnko tu nielenže nezapadá skoro, ale úplne zmizne pod obzorom na celé dva mesiace, čo spôsobuje dlhotrvajúcu „polárnu noc“.
Slnko v najsevernejšom meste Spojených štátov zapadlo v roku 2025 poslednýkrát 18. novembra a znova vyjde až 22. januára 2026. Posledný západ slnka v tomto roku nastal nastal o 13:38 miestneho času a obyvatelia si v ten deň stihli užiť len necelú hodinu denného svetla, informuje The Telegraph.
Aj keď počas nasledujúcich týždňov slnko nad obzor nevyjde, mesto predsa len nebude zahalené v úplnej tme. O slabé svetlo sa postará súmrak, mesačný svit aj hypnotická polárna žiara.
Od extrému do extrému
Výrazné výkyvy v dĺžke dňa sú spôsobené polohou Utqiagviku, ktorý leží mimoriadne blízko Severného pólu, kvôli čomu sa tam počas zimy slnko neukáže celé týždne. Tento extrém má na svedomí sklon Zeme, ktorý v zimných mesiacoch odkláňa severnú pologuľu od slnka.
Aj keď sa zdá nedostatok svetla v zime drastický, obyvatelia si ho dosýta vynahradia v lete. Od mája do augusta tam totiž prebieha polárny deň a slnko nezapadne niekoľko mesiacov. Pokojne tu preto stretnete miestnych nosiť slnečné okuliare aj v nočných hodinách.
Najlepší spánok
Diskusia o extrémnych svetelných podmienkach v Utqiagviku zaujala aj používateľov Redditu, ktorí reagovali prekvapením, ale aj zvedavosťou. Niektorí priznali, že by si polárnu noc či polárny deň chceli vyskúšať na vlastnej koži, iní opísali vlastné skúsenosti zo severu. Ako uviedol jeden obyvateľ Aljašky, viac než dlhá tma ho rozhádže nekonečné polnočné slnko – v lete vraj ľudia ľahko stratia pojem o čase a pokojne pracujú na dvore aj o jedenástej večer. Zimu však opisuje ako „tmavú a útulnú“, ideálnu na dlhší spánok a oddych. Nikdy sa podľa jeho slov tak dobre nevyspí ako práve v zime.
Utqiagvik, ktorý sa kedysi volal Barrow, si v roku 2016 zmenil názov v rámci snahy o posilnenie pôvodnej iñupiatskej identity. Názov pochádza zo slova utqiq, ktoré označuje miestnu rastlinu prezývanú „eskimácky zemiak“. Iñupiati v tejto oblasti žijú už viac než 1 500 rokov a extrémne podmienky sú pre nich prirodzenou súčasťou života.
