„Byť pripravený sa oplatí.“ Staršie generácie si určite spomenú na výzvy úradov, aby si v pivniciach držali zásoby múky, cukru a ďalších základných potravín pre prípad núdze. V ére nonstop donáškových služieb sa tieto časy zdajú byť dávno preč. Alebo nie?
Úrady pre hospodárske zásobovanie túto myšlienku oprášili a aktualizovali zoznam odporúčaných núdzových zásob. Vzhľadom na narastajúce globálne krízy a geopolitické napätie to možno nie je až taký zlý nápad. Je však popri zásobách jedla potrebná aj finančná rezerva?
Rozhodne áno. Nie primárne pre katastrofický scenár, akým by bol rozsiahly výpadok bankomatov. Ak by k niečomu takému došlo, krajina by čelila takým zásadným problémom, že by ich pár bankoviek pod matracom nevyriešilo.
Mať rezervu na neočakávané účty a náhle výpadky príjmu je však pre každú rozumnú domácnosť nevyhnutnosťou. Finančná rezerva je pre váš rodinný rozpočet tým, čím je záchranná sieť pre akrobata. Hoci teoreticky to vie každý, v praxi sa tým riadi málokto. Pritom to vôbec nie je zložité. Tu sú najdôležitejšie tipy:
1. Kto potrebuje finančnú rezervu?
Stručne a jasne: každý, kto nie je milionár. Do finančných ťažkostí sa môže dostať ktokoľvek a kedykoľvek. Nečakaný účet od zubára, porucha motora v aute alebo vytopená práčka sú situácie, ktoré poznáme všetci. Tí, ktorí sa pri financovaní svojho života spoliehajú na pravidelný príjem, si musia odkladať bokom prostriedky, aby dokázali zvládnuť tieto náhle výdavky bez zbytočného zadlžovania.
2. Aká vysoká by mala byť?
Často opakované pravidlo hovorí o troch mesačných platoch. To je však len hrubý odhad. Dôležitejšie než príjem sú totiž vaše výdavky. Preto je rozumnejšie nastaviť si cieľovú sumu ako trojnásobok vašich mesačných nákladov.
Táto suma je zvyčajne postačujúca, pokiaľ máte stabilný príjem. Iná situácia nastáva u samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Keďže ich príjmy môžu kolísať, mali by mať väčší vankúš. Odporúča sa mieriť na rezervu vo výške aspoň šesťnásobku mesačných výdavkov.
3. Kam peniaze uložiť?
Najlepším riešením je sporiaci účet. Peniaze tam síce zarábajú len minimálny úrok, no sú oddelené od peňazí na bežnú spotrebu, čo znižuje pokušenie minúť ich.
Kľúčová je však dostupnosť. Vždy si overte podmienky banky. Ak má sporiaci účet výpovednú lehotu v trvaní niekoľkých mesiacov, pre účely núdzového fondu stráca zmysel. Rezerva musí byť dostupná okamžite. Ak má vaša banka príliš obmedzujúce podmienky výberu, radšej nechajte peniaze na vedľajšom bežnom účte bez viazanosti.
4. Je potrebná aj hotovosť?
Áno, ale nie veľké sumy. Odporúča sa mať doma hotovosť v malých bankovkách v takej výške, aby ste si ňou v prípade výpadku terminálov dokázali zaplatiť týždenný nákup potravín a jednu plnú nádrž benzínu. Viac nie je nutné.
5. Čo ak ešte žiadnu rezervu nemám?
Finančná expertka Olga Milerová radí jednoduchý postup. Najprv si vypočítajte cieľovú sumu, ktorú potrebujete nasporiť. Následne ju začnite budovať postupne, mesiac po mesiaci. Ideálne je nastaviť si trvalý príkaz na samostatný účet, ktorý odíde hneď po výplate. Týmto spôsobom si na sporenie zvyknete a „železná rezerva“ sa bude tvoriť automaticky a bez stresu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
