Ako si sultáni získavali srdcia dám: 9 slávnych dezertov z celého sveta a ich história

Tento sladký pokrm s jedinečnou karamelovou kôrkou zažil svoj prelom v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Postaral sa o to francúzsky kuchár Paul Bocuse, ktorý mu pomohol získať veľkú popularitu.

Dodnes však nie je isté, či skutočne pochádza z Francúzska. Španielska „crema catalana“ je receptu veľmi podobná a známa kôrka pravdepodobne vznikla v Anglicku pod názvom „burnt cream“ (v preklade pálený krém).

Recept na slávnu jablkovú štrúdľu bol pôvodne odvodený od tureckej baklavy a ploského chleba (Fladenbrot). V čase vojny slúžil tento dezert ako strava na cesty, pretože bol veľmi dlho trvanlivý. Neskôr sa štrúdľa dostala do Viedne, kde bola v roku 1696 prvýkrát písomne spomenutá.

Dnes je lístkové cesto so sladkokyslými jablkami kultové. Existuje dokonca svetový rekord v najdlhšej jablkovej štrúdli, ktorá merala úctyhodných 752 metrov.

Keď sme už pri štrúdľach, vráťme sa k tureckému pôvodu. Baklava sa vyrába z mnohých tenučkých vrstiev cesta s názvom yufka, a preto jej príprava nie je jednoduchá. Výroba tohto rafinovaného dezertu bola preto už v minulosti znakom majstrovstva. Dokonca aj sultáni sa snažili očariť dámu svojho srdca domácou baklavou.

Vznik Schwarzwaldskej čerešňovej torty inšpirovali sladké kreácie zo Schwarzwaldu. Kedysi sa zavárané čerešne podávali so smotanou/šľahačkou a občas sa polievali čerešňovicou (Kirschwasser). Nakoniec chýbal už len piškótový základ a dnešná pochúťka bola hotová.

Recept však nezostal len vo Schwarzwalde. V roku 1934 bola torta prvýkrát písomne spomenutá a v roku 1949 už patrila medzi 13 najznámejších tort v Nemecku. Dnes sa dezert neustále vyvíja, existuje už aj nealkoholický variant.

Kanelbullar (po slovensky: škoricové osie hniezda/slimáky) sú švédska pekárska špecialita. Tento výrobok sa dá vychutnať v tvare slimáka alebo uzla.

Vďaka jedinečnej škoricovej plnke sa tento pokrm stal známym po celom svete po prvej svetovej vojne. Zašlo to až tak ďaleko, že v roku 1999 bol vo Švédsku zavedený „Deň Kanelbullar“. Ten sa odvtedy každoročne oslavuje 4. októbra.

Čokoládové cookies vynašla v roku 1938 v americkom štáte Massachusetts Ruth Graves Wakefield. Tieto sušienky vznikli v jej reštaurácii Toll House Inn, preto svoju kreáciu nazvala „Toll House Chocolate Crunch Cookies“. Recept prvýkrát zdieľala v kuchárskej knihe v roku 1938.

Počas druhej svetovej vojny dostávali mnohí vojaci tieto sušienky v balíkoch z domu. Delili sa o obsah balíka s ostatnými vojakmi, až si nakoniec tisíce vojakov po celom svete pýtali slávne cookies, a tak sa recept rozšíril.

Studená zmrzlina dokáže príjemne osviežiť počas horúceho letného dňa. V roku 1775 vyšla v talianskom Neapole kniha, ktorá sa zaoberala výlučne umením prípravy zmrzliny. Už predtým, v roku 1692, bol v taliančine zverejnený recept na zmrzlinu z cukru, soli a ovocia.

Zmrzlinu „do ruky“ prvýkrát ponúkali talianski imigranti vo Veľkej Británii. Okolo roku 1870 predávali zmrzlinu v stánkoch na ulici. Stali sa známymi vetou „Gelati, ecco un poco“ (vo voľnom preklade „tu je kúsok zmrzliny“, pozn. red.).

Holandské Oliebollen sú pečivo podobné šiškám. Guľôčky z cesta sa vyprážajú v horúcom tuku a následne sa posypú práškovým cukrom. Obzvlášť obľúbené sú na oslavách pri príchode nového roka alebo na jarmokoch.

V roku 1993 holandský denník Algemeen Dagblad uskutočnil súťaž v príprave Oliebollen. Všetkých účastníkov hodnotila porota, aby následne vyhlásila pekára s najlepším výsledkom. Avšak kvôli častej kritike a nezhodám v názoroch sa akcia naposledy konala v roku 2017.

Pavlovu tvorí snehové cesto plnené šľahačkou a ovocím. Tortu uznávajú ako národné jedlo v Austrálii aj na Novom Zélande, preto si obe krajiny nárokujú jej vynájdenie. Pokrm bol pomenovaný po ruskej tanečnici Anne Pavlovovej, ktorá v 20. rokoch 20. storočia vystupovala v oboch krajinách.

Spor o pôvod trvá už niekoľko rokov. Austrália tvrdí, že snehová hmota bola vynájdená v roku 1935. Niektoré indície však naznačujú, že Pavlova pochádza z Nového Zélandu. Táto pochúťka tam bola spomenutá v kuchárskej knihe už v roku 1927.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.