Je to ženský ekvivalent pojmu incel (male involuntary celibate), teda mužov, ktorí zo svojho celibátu často vinia ženy či spoločnosť.
Femcel o sebe pochybujú
Pojem femcel sa spája s online komunitami, kde si ženy vymieňajú skúsenosti, frustrácie alebo názory na spoločenské normy, krásu, príťažlivosť, či ženské úlohy.
“Často sú to ženy, ktoré sa cítia osamelé, opakovane zažili odmietnutie a majú nízke sebavedomie či problém s vnímaním vlastného tela. Fenomén femcels sa rozvíja najmä v online prostredí – na platformách ako Reddit, TikTok či v uzavretých fórach, kde ženy zdieľajú svoje pocity osamelosti, frustrácie a izolácie. Aj keď sa tieto komunity môžu na prvý pohľad javiť ako podporné, niekedy prehlbujú negatívne sebavnímanie a uzatvárajú ženy do pocitu, že sú „mimo normy“,” vysvetľuje pre Ženy v meste Zuzana Juráneková, odborná poradkyňa IPčko.
Ide väčšinou o mladé ženy od 18 do 30 rokov, ktoré sa vo vzťahoch ešte hľadajú. Ako upozorňuje odborná poradkyňa IPčka Zuzana Juráneková, „aktuálne nemáme relevantné dáta o tom, aký rozsiahly je tento jav na Slovensku.“
Aký je rozdiel medzi femcel a incel
Aj keď sa termín femcel odvodzuje od známejšieho incel, existujú medzi nimi zásadné rozdiely. „Femcels zdieľajú podobné pocity frustrácie a izolácie, no čelia odlišným spoločenským tlakom a očakávaniam,“ hovorí Juráneková.
Zatiaľ čo mužské incel komunity často vyjadrujú nepriateľstvo voči ženám či spoločnosti, femcel komunity bývajú zamerané skôr na vzájomnú podporu a osobný rast.
„Ženy sú vystavené iným formám rodových stereotypov a sexizmu,“ vysvetľuje odborníčka. „Rozdiel je aj v dynamike komunít – zatiaľ čo mužské incel fóra môžu podporovať nepriateľské postoje, femcel priestory často hľadajú empatiu a pochopenie.“
Napriek tomu nie sú femcel komunity vždy bezpečným miestom.
„Najväčšie riziko spočíva v tom, že komunity femcels zdanlivo ponúkajú bezpečie a pochopenie, no v skutočnosti môžu posilňovať pocity menejcennosti, sebanenávisti a izolácie,“ upozorňuje Juráneková.
Podľa nej sa mnohé ženy „uväznia v presvedčení, že nemajú žiadnu kontrolu nad svojím životom ani hodnotou“. Takáto dlhodobá identifikácia s rolou femcel môže viesť k depresii, úzkosti, nízkemu sebavedomiu a vyhýbaniu sa novým situáciám či kontaktom zo strachu z odmietnutia.
„Znepokojivé je aj to, že tieto komunity niekedy kopírujú štruktúru manosféry (sféra mužov – poz.red.)– uzatvárajú sa do ideologických rámcov, odmietajú spoločenské zmeny a vytvárajú ilúziu, že jedinou cestou k šťastiu je prijať stereotypné, rigidné roly,“ dodáva Juráneková.
Ako sa s femcel rozprávať
Podľa IPčka je pri kontakte so ženami, ktoré sa identifikujú ako femcels, kľúčový citlivý a empatický prístup.
„Keď sa žena stotožňuje s týmto označením, nie je to póza – je to často prejav bolesti, odmietnutia a hlbokej neistoty,“ hovorí Juráneková.
V IPčku sa preto nesnažia ženy konfrontovať, ale otvárajú priestor pre reflexiu pomocou otázok ako: „Čo ťa na tejto komunite oslovilo?“ „Ako sa cítiš, keď čítaš takéto príspevky?“ „Čo ti to dáva – a čo ti to možno berie?“
„Ukazujeme, že videá a rady z internetu sú často marketing alebo únik, nie realita,“ vysvetľuje odborníčka. „Pripomíname, že hodnota ženy nie je definovaná tým, či má partnera, ale tým, kto je ako človek.“
Juráneková dodáva, že dôležité je ponúknuť alternatívy – komunitu, terapiu, rozhovor či podporu. „Zdôrazňujeme, že v živote sa objavujú obdobia, keď sme bez partnera či partnerky, no to nie je to, čo nás definuje,“ uzatvára.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Zdroj: zenyvmeste.sk
