„Choď odo mňa radšej ďalej, nechcem ochorieť,“ alebo „Zostaň doma, kým tu všetkých nenakazíš.“ – tieto vety sme už pravdepodobne počuli všetci. Nikoho neteší, keď ochorie, a ak kolegyňa v kancelárii alebo spolucestujúci v električke kašle, začína to byť nepríjemné. Vyhlásenia typu: „Ja už nie som nákazlivý“ v takejto situácii príliš nepomáhajú.
Dĺžku rizika nákazy nemožno určiť na minútu presne. „Tu platí pravidlo odhadu. Pri väčšine infekcií dýchacích ciest je človek infekčný už jeden až dva dni predtým, než sa vôbec objavia prvé príznaky,“ hovorí Walter Zingg, vedúci lekár na Klinike infekčných chorôb a nemocničnej hygieny Univerzitnej nemocnice v Zürichu.
Ping-pongový efekt je mýtus
Príznaky, ktorými chorý trpí, nádcha a kašeľ, často signalizujú „reakciu imunitného systému“. Telo tak bojuje proti infekcii. Zároveň sú však signálom možnej nákazy. Rozhodujúci je síce konkrétny pôvodca, no Zingg dodáva: „V zásade platí, že kým sú prítomné symptómy, človek je nákazlivý.“ Dodáva však, že sa môže stať, že aj napriek pretrvávajúcemu kašľu už dotyčný nikoho nenakazí.
To, že sa v rámci rodiny alebo spoločnej domácnosti ľudia nakazujú stále dokola a nikto sa nedokáže úplne vyliečiť (tzv. ping-pongový efekt), je podľa neho mýtus. „Ak niekto prinesie domov vírus, vytvorí sa určitá dynamika. Niektorí ochorejú, iní nie. V rámci domácnosti sa následne vyvinie krátkodobá imunita,“ vysvetľuje infektológ.
Kvapôčková a dotyková infekcia
Imunitný systém dospelých je dôvodom, prečo sa nie vždy okamžite nakazíme od detí, ktoré bývajú choré častejšie. „To, že sme pravidelne vystavovaní vírusom, je výhoda. Vzniká tak rovnováha medzi choroboplodnými zárodkami a naším imunitným systémom, vďaka čomu sa napríklad od detí nenakazíme zakaždým.“
Spôsob, akým ochorieme, závisí od pôvodcov. Zingg vysvetľuje: „Keď hovoríme o nachladnutí, máme na mysli rhinovírusy, pri chrípke ide o vírusy influenzy.“
- Rhinovírusy sa do nášho systému dostávajú spomínanou kvapôčkovou infekciou, teda kašľaním a kýchaním.
- Dotyková (kontaktná) infekcia znie o niečo nepríjemnejšie a v podstate aj je. Prenáša sa kontaktom s pokožkou alebo predmetmi, ktoré držala chorá osoba v rukách, a následným prenosom na sliznice.
Rúško ako ochrana pre ostatných
V rámci prevencie lekár odporúča dodržiavať tzv. „respiračnú etiketu“. To znamená, že ak sa človek cíti dostatočne dobre, môže ísť do práce, no kvôli ochrane ostatných by mal nosiť chirurgické rúško. „To isté platí aj pri cestovaní verejnou dopravou.“
Pre čo najlepšiu ochranu seba aj okolia odporúča Walter Zingg osvedčené preventívne opatrenia: „Pomôcť môže dôkladné umývanie rúk, dezinfekcia a takisto nosenie rúška.“
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
