<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->
2. Feb. 2026 o 10:00

azet.sk
Azet redakcia, azet.sk

Prečo sa cez fašiangy pochováva hudobný nástroj? 8 zaujímavostí o tomto veselom období na Slovensku

Fašiangy v Bratislave 1. marca 2025.
Fašiangy v Bratislave 1. marca 2025.TASR
Fašiangy patrili na Slovensku k najradostnejším obdobiam roka. Boli časom hodovania, spevu, tanca a uvoľnenia, keď sa ľudia lúčili so zimou a pripravovali sa na pôst pred Veľkou nocou.

Po mesiacoch tvrdej práce a dlhých večerov v domoch konečne prišiel priestor na smiech, zábavu a spoločné oslavy. Niet divu, že sa fašiangy stali synonymom veselosti, hojnosti a ľudovej kreativity, ktorá sa dodnes prejavuje v originálnych zvykoch a maskách.

Prečítajte si 8 zaujímavostí, ktoré sa viažu k tomuto prechodnému obdobiu medzi zimou a jarou:

1. Určovanie dátumu

Tento rok pripadajú fašiangy na obdobie od utorka 6. januára 2026 do utorka 17. februára 2026. Fašiangy však nemajú pevný dátum. Začínajú sa po Troch kráľoch (6. januára) a končia sa na Popolcovú stredu, ktorá závisí od dátumu Veľkej noci. Veľká noc sa určuje podľa prvého jarného splnu, a práve od nej sa spätne odvíja koniec fašiangov. Ich dĺžka tak môže byť každý rok iná, niekedy trvajú len niekoľko týždňov, inokedy takmer dva mesiace. Potom nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkého piatku.

2.Masky a ich symbolika

Jedným z najznámejších fašiangových symbolov sú maskované sprievody, ktoré prechádzali dedinami a vnášali do ulíc chaos, smiech aj trochu tajomstva. Ľudia sa prezliekali za zvieratá, čertov, medvede, staré ženy či nevesty a ženíchov. Každá maska mala svoj význam - medveď napríklad symbolizoval silu a plodnosť a postava smrti pripomínala koniec zimy a začiatok nového cyklu. Maskami si ľudia často robili žarty z ostatných, vyvádzali drobné kúsky a výmenou dostávali jedlo, slaninu, vajíčka či pálenku.

Fašiangové slávnosti v Prešove, 3. marec 2025.
Fašiangové slávnosti v Prešove, 3. marec 2025.TASR

3.Bohaté hodovanie

K fašiangom neodmysliteľne patrili aj stoly prehýbajúce sa pod dobrotami. Keďže po tomto období nasledoval pôst, ľudia si dopriali všetko, čo mali radi, ako napríklad mastné mäso, klobásy, zabíjačkové špeciality, šišky (na východe kreple), fánky či pampúchy. Nešlo len o zahnanie hladu, ale aj o spoločenskú udalosť, pri ktorej sa stretávali celé rodiny a komunity. Jedlo bolo symbolom hojnosti, zdravia a prosperity na nadchádzajúci rok. Ľudia verili, že kto sa dobre naje počas fašiangov, bude mať dostatok síl až do decembra. Aj dnes patria tieto dobroty k neodmysliteľnej súčasti osláv.

K tradičným fašiangovým jedlám patria šišky alebo kreple.
K tradičným fašiangovým jedlám patria šišky alebo kreple.TASR

4.Pochovávanie basy

Jedným z najzaujímavejších zvykov bolo „pochovávanie basy“, ktoré symbolicky uzatváralo fašiangové obdobie. Tento hudobný nástroj sa symbolicky pochoval počas satirického obradu, ktorý pripomínal pohreb. Tento zvyk naznačoval koniec veselosti a začiatok pôstu, keď sa tance a zábavy na čas utlmili. Pochovávanie basy priniesol začiatok duchovnej prípravy na Veľkú noc, najdôležitejší kresťanský sviatok. Aj dnes sa tento obrad v mnohých regiónoch inscenuje ako súčasť folklórnych podujatí.

5.Čas dvorenia

Fašiangy boli zároveň aj obdobím svadieb a zoznamovania sa. Mladí ľudia sa počas zábav a tancovačiek stretávali, vznikali nové vzťahy a mnohé manželstvá sa uzatvárali práve v tomto období, ktoré sa považovalo za šťastné a priaznivé. Zábavy trvali často do rána a hudba, spev a tanec boli prirodzenou súčasťou každodenného života.

6. Väčšia tolerancia

Fašiangy boli obdobím, keď sa dočasne rušili spoločenské pravidlá a tolerovalo sa viac ako inokedy. Masky si mohli robiť žarty z autorít, zosmiešňovať bohatých či mocných a nikto sa nemohol uraziť. Bola to forma ľudovej satiry a ventilovania napätia v spoločnosti. Aj vďaka tomu mali fašiangy výnimočne slobodnú atmosféru.

Fašiangové zvyky predstavené v Múzeu slovenskej dediny.
Fašiangové zvyky predstavené v Múzeu slovenskej dediny.TASR

7. Každý región mal svoje tradície

Aj keď bol základ fašiangov podobný po celom Slovensku, jednotlivé oblasti mali vlastné zvyky, masky a rituály a v rôznych obciach sa dala zažiť iná verzia osláv. Na východe dominovali koledy a sprievody, na strednom Slovensku pochovávanie basy, na západe zasa bohaté tanečné zábavy.

8. Fašiangy sú živou tradíciou

Fašiangy nepatria len do minulosti - aj dnes sa na Slovensku konajú fašiangové sprievody, folklórne festivaly a tematické podujatia, ktoré približujú túto tradíciu aj mladším generáciám. Fašiangy sa síce prispôsobili modernej dobe a už sa možno nehoduje tak ako kedysi, no ich podstata zostáva rovnaká, a to užiť si radosť, smiech, spoločné zážitky a oslavu života.

Fašiangy pripomínajú, že aj v zime si môžeme vytvoriť teplo prostredníctvom ľudskej blízkosti, hudby a dobrej nálady. Fašiangové oslavy sa konajú nielen na dedinách, ale aj v mestách, napríklad v Bratislave sa bude konať fašiangový sprievod 7. februára.

;