Môžu časté nočné mory skrátiť život a zrýchliť starnutie? Vedci priniesli prekvapivé výsledky

Podľa britského denníka The Independent americkí výskumníci analyzovali údaje zo štyroch rozsiahlych štúdií, do ktorých bolo zapojených viac ako 4 000 osôb vo veku od 26 do 74 rokov. Účastníci najskôr uvádzali, ako často im nočné mory narúšajú spánok, a následne bol ich zdravotný stav sledovaný počas 18 rokov. V priebehu tohto obdobia zomrelo 227 ľudí pred dovŕšením 75 rokov.

Aj po zohľadnení faktorov ako vek, pohlavie, duševné zdravie, fajčenie či telesná hmotnosť sa ukázalo, že osoby s nočnými morami aspoň raz týždenne mali takmer trojnásobne vyššiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia. Riziko bolo porovnateľné s rizikom, ktoré sa pozoruje u silných fajčiarov.

Výskumníci sa zamerali aj na takzvané epigenetické hodiny – chemické markery na DNA, ktoré odrážajú biologický vek človeka. Zistili, že jednotlivci, ktorí pravidelne zažívali nočné mory, boli biologicky starší než ich chronologický vek, bez ohľadu na použitý model merania. Zrýchlené starnutie predstavovalo približne 39 % súvislosti medzi častými nočnými morami a predčasnou smrťou, čo naznačuje, že mechanizmy, ktoré nočné mory vyvolávajú, môžu zároveň urýchľovať bunkové starnutie.

Nočné mory sa objavujú počas REM spánku, keď je mozog vysoko aktívny a svaly zostávajú paralyzované. V tomto štádiu môže dôjsť k prudkému nárastu hladiny adrenalínu a kortizolu. Ak sa tieto reakcie opakujú noc čo noc, telo môže zostať v stave napätia aj počas dňa, čo vedie k chronickému zápalu a zvýšenému krvnému tlaku.

Časté prebúdzanie sa z nočných môr zároveň narúša hlboký spánok, ktorý je kľúčový pre regeneráciu organizmu a bunkovú detoxikáciu. Kombinácia chronického stresu a nekvalitného spánku môže výrazne prispieť k zrýchlenému starnutiu.

Podľa The Independent predchádzajúce výskumy ukázali, že dospelí, ktorí pravidelne trpia nočnými morami, majú vyššie riziko vzniku demencie a Parkinsonovej choroby – a to dokonca aj roky pred objavením prvých symptómov. Rastúci počet dôkazov naznačuje, že časti mozgu zodpovedné za sny sú mimoriadne náchylné na neurologické ochorenia. Nočné mory tak môžu slúžiť ako včasný varovný signál.

Odhaduje sa, že približne 5 % dospelých zažíva aspoň jednu nočnú moru týždenne a ďalších 12,5 % má jednu alebo viac nočných môr mesačne. Keďže tieto problémy sú bežné a zároveň liečiteľné, nové zistenia naznačujú, že ich zvládanie by mohlo mať výrazný pozitívny vplyv na zdravie.

Medzi účinné metódy patria:

• kognitívno-behaviorálna terapia na nespavosť,
• terapia pomocou vizualizácie a precvičovania, ktorá zahŕňa vedomú zmenu konca opakujúcej sa nočnej mory počas bdenia.

Pomôcť môže aj úprava prostredia v spálni – napríklad odstránenie obrazoviek, udržiavanie nižšej teploty alebo úplné zatemnenie miestnosti.

Autori štúdie zároveň upozorňujú, že ich výsledky vychádzajú z údajov, ktoré účastníci poskytli sami, čo môže sťažiť rozlíšenie medzi bežným zlým snom a skutočnou nočnou morou. Poznamenávajú tiež, že väčšinu účastníkov tvorili bieli Američania, takže závery nemusia byť univerzálne aplikovateľné na iné populácie. Biologický vek bol navyše meraný len raz, takže zatiaľ nie je jasné, či liečba nočných môr môže spomaliť samotné starnutie.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.