Pohľad na plytké úseky pobrežia pokryté žltkastým bahnom a pieskom, ako aj na vegetáciu stojacu na suchom okraji trstín varuje, že je jazero v kritickom stave. Ak sa podľa odborníkov nezasiahne včas, v západnej časti Balatonu sa môže zrýchliť tvorba rias, vo vode vznikne nedostatok kyslíka a jej kvalita sa dramaticky zhorší. Teda len v prípade, že z nej vôbec niečo zostane.
Aby sa predišlo prírodnej katastrofe, začalo sa bagrovanie v Keszthelyskom zálive. Stroje majú podľa facebookového príspevku Balatonského zväzu odstrániť nahromadené bahno a iný organický materiál z dna jazera. Zásah je nevyhnutný na zachovanie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie stabilnej kvality vody v nadchádzajúcej sezóne.
Suché leto a nedostatok zrážok
Prítok vody do Balatonu sa dramaticky znížil kvôli tohtoročnému suchému letu a nedostatku zrážok. Z rieky Zala jej pritieklo len minimum, zatiaľ čo odparovanie bolo silnejšie než zvyčajne, čo viedlo k poklesu hladiny už počas leta.
V plytších častiach sa zase voda rýchlejšie zohrievala, čo podporilo premnoženie rias, no odumreté časti rastlín a organický materiál nahromadený na dne situáciu naďalej zhoršovali. Vznikol tak začarovaný kruh.
Bagrovanie má za úlohu odstrániť desaťtisíce kubických metrov bahna, ktoré sa uložia na bezpečné miesto mimo zálivu. Cieľom je znížiť hrúbku vrstiev bohatých na živiny, a tak obmedziť tvorbu rias, a tým aj súvisiaci nedostatok kyslíka.
Najzraniteľnejší bod Balatonu
Keszthelyský záliv bol vždy najcitlivejšou časťou Balatonu. Vlieva sa tu rieka Zala, ktorá prináša väčšinu živín do jazera. Práve tu sa ale zhromažďuje najviac nánosov, čo postupne robí dno plytším a v letných mesiacoch sa tu ako prvé objavujú zelenkasté škvrny kvitnúcich rias. Bagrovanie teraz poskytuje šancu, aby sa extrémna situácia v ďalšom roku neopakovala.
Budúcnosť Balatonu je čoraz viac závislá od klimatických zmien. Za posledných dvadsať rokov sa zvýšilo odparovanie, zatiaľ čo množstvo vody z prítokov a zrážok kleslo. Ak bude tento trend pokračovať, Balaton sa môže stať príležitostne vyschýnajúcim jazerom, čo by znamenalo ekologickú aj hospodársku katastrofu.
Súčasné bagrovanie nie je len otázkou kvality vody. Odborníci tým získavajú čas na stabilizáciu ekosystému jazera, kým sa zrealizujú dlhodobejšie riešenia, ako napríklad systémy na dopĺňanie vody alebo prehodnotenie jej využívania.
Pokračujúca práca bagristov v Keszthelyskom zálive je životne dôležitá. Ak budú úspešní, kúpajúcich sa a rybárov čaká budúce leto opäť čistejšia a zdravšia voda.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.