S komplimentmi je to ošemetná vec. V skutočnosti nás tešia, ale často nevieme, ako reagovať. Už len na vetu „Pekný sveter!“ zväčša nasleduje: „Ach, ten je starý,“ alebo „Ale žmolkuje sa,“ prípadne „To je len zo Zary,“ a reflexívne „Tvoj tiež.“. Nevyslovené zostáva: „Prosím ťa, takto ma neskenuj. Bože, prečo to hovorí?“. Šibe nám? Veď on/ona to pravdepodobne myslí presne tak, ako hovorí...
Vykašlite sa na skromnosť
Napokon, človek predsa vycíti, keď to ten druhý myslí úprimne. Ten sveter ste si kúpili preto, lebo sa vám páčil – je teda prirodzené, že môže očariť aj ostatných. Málokto vám chce len bezducho „liezť do zadku“. Navyše sa nemusíte cítiť zaviazaní k okamžitej protislužbe a ani váš strach z toho, že budete pôsobiť arogantne, nie je opodstatnený. Prečo teda znehodnocovať milé slová a nasilu odvádzať pozornosť na vlastné slabosti? V skutočnosti úplne stačí jedno úprimné „Ďakujem“ a úsmev.
Ako prežiť kompliment v realite
Zbytočne sa robíme malými a nepodstatnými. A to v spoločnosti, ktorá je na uznaní priam postavená. Zdá sa, akoby sme poriadne nevedeli, čo vlastne chceme. Po pochvale od šéfa či šéfky často túžime márne, no za lajkmi sa naháňame ako zmyslov zbavení. Pritom lajk nie je v konečnom dôsledku nič iné než neosobné „Páči sa mi to“, v ktorého anonymnom množstve sa však s pôžitkom vyžívame.
Predstavte si však, že by za vami celá tá internetová komunita prišla osobne a nahlas by komentovala: „Pekný glow,“ „Super šaty“ alebo „Sexy zrkadlové selfie“. Pravdepodobne by ste to tak neznášali, že by ste to nedokázali spracovať. Len si pomyslite na všetky tie emoji so srdiečkami v očiach a ohníky! Ako by asi zneli preložené do reálneho života? Pomoc...
Chlapi, aj vy!
A potom sú tu muži. Prijať kompliment od nich býva často ešte náročnejšie. „Tie nohavice ti fakt sedia,“ povie nejaký chalan a vy hneď spozorniete: „Ehm, prosím...?“ Nechceme byť predsa redukované len na náš zovňajšok, pretože sme oveľa viac než len obal. To je pravda. Lenže rovnako ako výkon, ani skvelý look nie je samozrejmosť a netreba ho hneď odbiť.
Buďme k sebe úprimné, muži to dnes nemajú práve najľahšie. Spontánne vypustiť to, čo majú na jazyku, už skrátka nefunguje. Ženy bežne pochvália prsia či výstrih svojich kamarátok. Muž by to však dokázal len sotva bez toho, aby bol okamžite onálepkovaný ako sexistický či chlípny – to by už musel byť sakramentsky galantný rečník. Preto sa my ženy musíme naučiť rozlišovať úprimný obdiv od obťažovania.
Preč s večnou ostražitosťou
Musíme sa naučiť odložiť tú večnú falošnú skromnosť. Samozrejme, pokorní ľudia sú sympatickejší, no prostý úsmev ako odpoveď na nadšenú ódu vášmu imidžu vášmu obrazu nijako neuškodí. Neustála skepsa je únavná a mali by sme ju zo svojich reakcií urýchlene vymazať.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
