Keď v roku 1969 Neil Armstrong a Buzz Aldrin sedeli v lunárnom module a pripravovali sa na historickú misiu, vytiahol Aldrin plastovú nádobu s kalichom a obálkou vo vnútri. Víno vo fľaštičke podobnej skúmavke im daroval presbyteriánsky kostol v Houstone – so súhlasom NASA. Ako neskôr opísal Aldrin:
„V šestinovej gravitácii Mesiaca sa víno pomaly a elegantne krútilo po boku pohára. Bolo zaujímavé pomyslieť na to, že úplne prvá tekutina, ktorá sa kedy vyliala na Mesiac, a prvé jedlo, ktoré sa tam ‚jedlo‘, boli prvky prijímania.“
Od tej doby sa kvôli zákazu vypilo vo vesmíre len veľmi málo alkoholu. Rusi patria medzi jednych z mála kozmonautov, ktorí niekoľko desaťročí holdovali koňaku. Bolo ho však tak málo, že kvalitné informácie o účinku alkoholu v mimozemskom prostredí jednoducho chýbajú.
Pokusy o zrušenie zákazu
Napriek všetkému NASA už niekoľkokrát uvažovala o zrušení zákazu podávania alkoholu vo vesmíre. V 70. rokoch minulého storočia zvažoval agentúrny program Space Food Program zaradenie sherry na palubu Skylabu – prvej vesmírnej stanice v Spojených štátoch. Tento chemicky stabilný nápoj vyzeral ako ideálna voľba – na rozdiel od sýtených nápojov, ktoré po vypití neklesajú na dno žalúdka.
Avšak aj sherry dostalo stopku. Astronauti sa obávali zvracania, ktoré je v nulovej gravitácii veľkým problémom. Navyše NASA dostala po verejnej prednáške niekoľko nepríjemných listov, a tak myšlienku alkoholu vo vesmíre natrvalo zrušila. Oficiálne preto, že sherry nebolo nutrične potrebné a skladovací priestor bol obmedzený.
Bublinky ruských kozmonautov
Ako už vieme, Rusi si zo zákazu nerobili veľkú hlavu. Guličky koňaku chytali slamkami, čo bola podľa ich francúzskych a amerických kolegov obľúbená aktivita počas voľných dní. Skutočný dôvod zákazu je však založený viac na chemickej než psychologickej nestabilite. Alkohol sa pri izbovej teplote ľahko odparuje. V prostredí s nulovou gravitáciou sa jeho mikroskopické kvapôčky môžu voľne vznášať, preniknúť do prístrojov a poškodiť ich. Z tohto dôvodu NASA a ISS zakazujú alkohol aj v ústnej vode či vode po holení.
Záver
O účinku alkoholu vo vesmíre tak existujú len neoficiálne dôkazy – najmä zo spomienok niektorých astronautov. „Nasajete niekoľko kvapiek slamkou a tie sa rozšíria po vnútri úst a trochu aj do nosa, pretože neexistuje žiadna gravitácia, ktorá by ich vtiahla do hrdla,“ povedal Michael Foale, britsko-americký astronaut, ktorý slúžil na Mire v 90. rokoch.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
