<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->
28. Dec. 2025 o 07:00

azet.sk
Azet redakcia, azet.sk

Vznikla v rakúskej dedinke, preslávila sa po celom svete. 10 zaujímavostí o kolede Tichá noc

Aký je príbeh legendárnej koledy Tichá noc?
Aký je príbeh legendárnej koledy Tichá noc?Unsplash
Bez obľúbených kolied nie sú Vianoce Vianocami a najkrajšie sviatky roka si bez nich len ťažko predstaviť. Tou najznámejšou je bezpochyby Tichá noc, svätá noc, s ktorej vznikom a históriou sa spája viacero zaujímavostí.

Prečítajte si príbeh slávnej melódie, ktorá dokázala prežiť stáročia.

1. Vznikla vďaka náhode

Pieseň Tichá noc vznikla náhodou v roku 1818, keď sa v kostole sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe pri Salzburgu údajne pokazil organ kvôli záplavám a na Vianoce nebolo čím sprevádzať omšu. Kaplán Joseph Mohr si spomenul na svoju báseň Stille Nacht, Heilige Nacht!, ktorú napísal v roku 1816 a požiadal svojho priateľa, organistu Franza Grubera, aby skomponoval melódiu, ktorá sa dala spievať bez hudobného sprievodu.

2. Pôvodne bola zahraná na gitare

Keďže bol organ v kostole bol nefunkčný, prvá verzia koledy bola hraná na gitaru. Gitara však nebola oficiálne uznaná ako liturgický hudobný nástroj, preto sa rozhodli pieseň zahrať až na záver štedrovečernej omše. Tento jednoduchý nástroj dodal piesni intimitu a pokojný charakter, ktorý si zachovala dodnes.

3. Rýchle rozšírenie po Európe

Koledu rýchlo prebrali hudobníci a organisti v Rakúsku a Nemecku, čím sa stala populárnou mimo pôvodnej dediny. Už v 19. storočí ju poznali v mnohých európskych krajinách. Do svojich vystúpení ju zahrnuli aj putujúce rodiny ľudových spevákov Strasserovci a Rainerovci, pričom práve oni uskutočnili aj prvé uvedenie piesne v USA, v New Yorku v roku 1839.

4. Nejasnosti v autorstve

Pôvodný rukopis piesne sa stratil a na meno kaplána Josepha Mohra sa zabudlo. Autorstvo piesne sa nesprávne pripisovalo známym skladateľom ako Haydn, Mozart, Beethoven či Schubert. V roku 1995 však bol objavený Mohrov rukopis, ktorý potvrdil, že text napísal kaplán v roku 1816 a hudbu zložil Gruber v roku 1818.

5. Preložená do viac ako 300 jazykov

Koledu Tichá noc dnes pozná takmer celý svet a patrí medzi najprekladanejšie piesne vôbec. Jej text sa upravil a preložil do viac než 300 jazykov a dialektov, od angličtiny, nemčiny či francúzštiny až po exotickejšie jazyky menších komunít. Anglickú verziu preložil a publikoval v roku 1859 John Freeman Young, kňaz z New Yorku, ktorý sa vo voľnom čase venoval prekladaniu hymien.

6. Tretí najpredávanejší singel všetkých čias

Tichá noc sa prvýkrát nahrala na gramofónovú platňu v roku 1905 v Nemecku. Ide zároveň o jednu z najčastejšie nahrávaných vianočných piesní s viac než 137 000 známymi nahrávkami. Verzia koledy Tichá noc, ktorú nahral Bing Crosby v roku 1935, sa predala v úctyhodnom počte 30 miliónov kópií, čím sa stala tretím najpredávanejším singlom všetkých čias.

7. Kultúrne dedičstvo

V roku 2011 sa táto koleda zapísala na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, čím sa potvrdila jej významná kultúrna hodnota.

8. Spôsobila prestávku počas 1. svetovej vojny

Počas prvej svetovej vojny spôsobila pieseň na Štedrý večer 1914 spontánne prímerie, aj keď len na krátku dobu. Nemecký dôstojník Walter Kirchhoff zaspieval Tichú noc po nemecky a anglicky, a britskí vojaci, ktorí pieseň poznali, spievali tiež. Streľba ustala a vojaci sa postupne odvážili vyliezť do tzv. Neutrálnej zóny. Táto situácia na vojakov hlboko zapôsobila a písali domov, že si počas nej uvedomili, že na oboch koncoch pušky sú ľudia ako oni.

9.Múzeum Tichej noci

Viac o populárnej kolede sa môžu ľudia dozvedieť v múzeu Tichej noci v rakúskom meste Hallein, ktoré leží neďaleko Salzburgu. Múzeum sa nachádza v bývalom dome kaplána Franza Grubera, kde žil a pracoval 28 rokov. Múzeum pravidelne usporiadava rôznorodý program, ktorý zahŕňa divadelné prehliadky, hudobné vystúpenia a aktivity pre rodiny.

10. V Rakúsku sa hrá len na Štedrý večer

Tichá noc sa po celom svete hrá na vianočných rozhlasových staniciach a spieva na vianočných koncertoch počas celej vianočnej sezóny. Avšak v rakúskych Alpách platí prísne pravidlo, že sa smie spievať len na Štedrý večer. Miestni veria, že ak by sa spievala inokedy, môže to priniesť nešťastie.

;