Zmena času stravovania v chladnejších mesiacoch nie je len diétnym trendom, ale vychádza z biológie. Naše telá fungujú v cirkadiánnom rytme, ktorý reaguje na svetlo a tmu. Keď je prirodzeného svetla menej, mení sa nielen naša potreba spánku, ale aj chuť do jedla a hospodárenie s energiou. Práve na tento jav sa podrobne zameriava tzv. chronovýživa.
Prečo telo v zime funguje inak
Cirkadiánny rytmus sú naše vnútorné hodiny, ktoré regulujú spánok, metabolizmus, hormóny a tráviace procesy. Sú silne zosynchronizované s cyklom dňa a noci. V zime, keď denné svetlo mizne skôr, organizmus rýchlejšie prechádza do režimu „šetrenia energie“. Metabolizmus sa začína spomaľovať už v skorých večerných hodinách.
Ako vysvetľujú autori analýzy publikovanej na portáli theconversation.com, čas jedla môže byť takmer rovnako dôležitý ako jeho zloženie. Konzumácia jedla neskoro večer, keď sa telo prirodzene pripravuje na odpočinok, môže tieto jemné mechanizmy narušiť.
Čo hovoria výskumy?
Štúdia publikovaná v časopise Nutrients v roku 2025 naznačuje, že ľudia, ktorí večerali veľmi neskoro (okolo 22:00), mali vyššie výkyvy hladiny cukru v krvi a spaľovali menej tuku než tí, ktorí konzumovali identické jedlo skôr (okolo 18:00). Dôležité je, že tieto rozdiely sa prejavili napriek podobnej dĺžke spánku a rovnakému jedálničku.
Širšie to potvrdzujú aj metaanalýzy, ktoré spájajú skoršie „stravovacie okná“ a prijímanie väčšiny kalórií počas dňa s lepšími metabolickými ukazovateľmi. Pravidelné neskoré jedenie býva, naopak, spojené s vyšším rizikom nadváhy a metabolických porúch, ako je cukrovka 2. typu.
Večera verzus spánok, trávenie a nálada
V zime mnoho ľudí pociťuje pokles nálady. Kratšie dni a menej slnečného svetla môžu znižovať hladinu serotonínu, čo vedie k ospalosti, podráždenosti alebo sezónnej afektívnej poruche. Dlhé večery doma často končia zajedaním nudy alebo odkladaním večere na neskorú hodinu.
Problémom je, že trávenie, vylučovanie hormónov a príprava tela na spánok takisto podliehajú biologickým hodinám. Ak večeriate tesne pred spaním, tieto procesy sa začnú prekrývať. Výsledkom môže byť plytký spánok, horšia regenerácia a pocit ťažoby na druhý deň.
Oplatí sa v zime večerať skôr?
Pre mnohých znie odpoveď: áno, aspoň o niečo skôr.
- Metabolizmus: Jedenie v čase, keď je telo ešte aktívne, napomáha lepšej kontrole cukru a efektívnejšiemu využitiu energie.
- Trávenie: Niekoľkohodinová prestávka pred spaním umožní tráviacej sústave upokojiť sa.
- Psychika: Fixný čas večere môže byť dôležitým signálom, ktorý vnáša do dňa poriadok v období, keď nám chýba svetlo.
Zároveň však odborníci zdôrazňujú, že neexistuje jedna ideálna hodina pre všetkých. Životný štýl, miera aktivity či chronické ochorenia hrajú veľkú rolu. Človek, ktorý trénuje večer, môže potrebovať neskoršie jedlo, zatiaľ čo menej aktívna osoba bude viac profitovať zo skoršej a ľahšej večere.
Jedzte s úmyslom
Namiesto držania sa striktných príkazov skúste vnímať čas večere ako flexibilný nástroj. Jesť s úmyslom znamená brať do úvahy svoje ciele, denný rytmus, spánok a to, ako sa cítite. Ak jete veľmi neskoro a budíte sa unavení, experiment so skoršou večerou môže priniesť viditeľnú zmenu. Ak je však neskoré jedlo súčasťou vášho tréningu alebo spoločenského života, zamerajte sa skôr na jeho kvalitu a ľahkú stráviteľnosť.
V mesiacoch s obmedzeným prístupom k slnku vám môže pomôcť:
- dojesť posledné jedlo niekoľko hodín pred spaním,
- presunúť väčšiu časť kalórií na skoršiu časť dňa,
- sledovať, ako zmena času jedenia ovplyvňuje vašu energiu a náladu.
V zime nezáleží len na tom, čo jeme, ale aj kedy to jeme. Prispôsobenie času jedla prirodzenému rytmu tela je jednoduchý spôsob, ako si zlepšiť pohodu. Najdôležitejšia však zostáva všímavosť a flexibilita – najzdravší rytmus je ten, ktorý podporuje vašu biológiu, no zároveň zapadá do vášho každodenného života.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
