Čo sa deje v mozgu umierajúcich ľudí
Tím vedcov pod vedením profesora Sama Parniu, riaditeľa výskumu intenzívnej starostlivosti na Lekárskej fakulte Newyorskej univerzity, zhromaždil údaje o mozgovej aktivite v momentoch blízkych smrti. Štúdia zahŕňala dáta z 25 nemocníc v USA a Veľkej Británii.
Hoci výsledky neprinášajú dôkaz o „živote po živote“ a nie sú bulvárnou senzáciou, vrhajú nové svetlo na doteraz nepochopenú oblasť. „Tieto závery nám umožňujú nahliadnuť do skutočného, hoci málo prebádaného rozmeru ľudského vedomia,“ zhrnul profesor Parnia.
Vedci analyzovali EEG záznamy 567 umierajúcich pacientov. Päťdesiattri z nich sa podarilo úspešne resuscitovať, pričom 28 bolo v dostatočne dobrom stave na to, aby mohli opísať svoje zážitky. Ich výpovede sú v rozpore s doterajšími poznatkami, podľa ktorých by mali byť pacienti počas resuscitácie v hlbokom bezvedomí.
Niektorí si pamätali lekárske zákroky, napríklad prikladanie elektród, hoci boli v tom čase v stave klinickej smrti. Iní opisovali transcendentálne zážitky známe z literatúry, ako je zrýchlené premietanie životných udalostí.
Čo zažívali umierajúci? Toto cítili, keď už technicky nežili
Zvlášť prekvapujúce je zistenie, že u takmer 40 % pacientov sa objavila normálna mozgová aktivita (vrátane vĺn delta, theta, alfa a beta) aj viac ako 30 minút po zastavení srdca. Doteraz sa pritom predpokladalo, že mozog „vyhasína“ najneskôr do desiatich minút po tom, čo srdce prestane pumpovať kyslík.
Výskum tak dokázal, že elektrická aktivita mozgu sa môže obnoviť aj neskôr počas resuscitácie. Hoci biologický význam tohto javu ostáva nejasný, potvrdila sa hypotéza, že mozog má v týchto momentoch prístup k uloženým spomienkam.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
