Čo sa deje s telom, keď spíme menej ako 6 hodín? Môže to mať vážnejšie následky, než si myslíme

Ľudstvo dnes žije v dobe chronického nedostatku spánku. Nedávny prieskum o spánkových návykoch Britov ukázal, že ľudia spia v priemere 6 hodín a 50 minút denne, čo predstavuje stratu až 426 hodín spánku ročne. Až polovica opýtaných priznala, že často funguje len so štyrmi hodinami spánku, a takmer polovica tvrdí, že zvládnu deň aj s menej než tromi.

Podľa odborníkov z britskej NHS by však mal dospelý človek spať aspoň sedem až deväť hodín denne, informuje portál Metro. Ak sa nedostatok spánku stane dlhodobým problémom, môže to viesť k vážnym následkom, ako napríklad:

Spánok nie je len oddych, ale kľúčová fáza pre telo, počas ktorej sa regeneruje. Počas spánku imunitný systém produkuje látky nazývané cytokíny, ktoré pomáhajú bojovať proti infekciám. Ak však nespíme dostatočne, telo ich vytvára menej, čo znižuje schopnosť brániť sa chorobám a ak už ochorieme, telo sa zotavuje pomalšie.

Výskum publikovaný v časopise Current Biology ukázal, že ľudia, ktorí spia menej ako šesť hodín denne, majú slabšiu imunitnú odpoveď na očkovanie. Tento efekt bol výraznejší u mužov, zatiaľ čo u žien ho ovplyvňovali aj hormonálne zmeny.

Nedostatok spánku a úzkosť sa často vzájomne posilňujú. Keď máme úzkosť, mozog sa dostáva do režimu boj alebo útek a nedokáže sa uvoľniť. Tak vzniká nespavosť, ktorá následne úzkosť zhoršuje. Dlhodobé nevyspatie má vplyv aj na náladu - ľudia reagujú horšie na stresové situácie a menej si užívajú bežné radosti.

Nedostatok spánku narúša činnosť hormónov štítnej žľazy, čo môže u žien môže viesť k nepravidelnej menštruácii, problémom s ovuláciou alebo dokonca potratom.

Spánok ovplyvňuje aj hormóny, ktoré regulujú pocit hladu a nasýtenia, ako kortizol, leptín a ghrelín. Ak spíme málo, tieto hormóny sa rozladia, čo vedie k zvýšenému apetítu, prejedaniu a priberaniu na váhe.

Nie je prekvapením, že nedostatok spánku výrazne znižuje produktivitu. Podľa americkej štúdie zamestnanci, ktorí spia len päť hodín denne, stratia v priemere 2,2 pracovného dňa ročne kvôli únave a zníženej koncentrácii v porovnaní s 1,5 dňa u tých, ktorí spia osem hodín. Únava oslabuje pamäť, sústredenie aj schopnosť rozhodovať sa, čo má priamy dopad na pracovný aj osobný život.

Chronický nedostatok spánku zvyšuje riziko aj ďalších zdravotných problémov, ktoré sa môžu nazbierať v dlhodobom horizonte, ako vysoký krvný tlak, mŕtvica, infarkt, ale aj cukrovka a obezita. Vedci zároveň varujú, že dlhodobé nevyspatie sa môže viesť k poruchám pamäti a zvýšenému riziku Alzheimerovej choroby.

Riešenie nedostatočného či nekvalitného spánku by teda malo byť rozhodne pre každého človeka, ktorý sa chce tešiť pevnému zdraviu a dlhému životu, prioritou.