Význam kvalitného spánku
Zdravý spánok má kľúčový význam pre zdravie, duševnú pohodu a celkovú kondíciu organizmu. Počas spánku je mozog stále aktívny, môže sa však sústrediť na iné procesy než cez deň. Vtedy dochádza k odstraňovaniu toxínov, ktoré sa nahromadili v čase, keď sme boli hore a aktívni. Ďalšou úlohou je spracovávanie spomienok – ich presun z krátkodobej do dlhodobej pamäte, ako aj odstraňovanie nepotrebných informácií. Počas spánku sa mozogové bunky môžu taktiež reorganizovať.
Vyššie spomenuté procesy pôsobia osviežujúco na mozog aj telo, čím pomáhajú celkovej regenerácii. Na priebeh opravných procesov v organizme vplývajú aj hormóny vylučované počas spánku. Dostatočné množstvo kvalitného odpočinku navyše podporuje mozog pri rozhodovaní a prijímaní nových informácií v nasledujúci deň.
Ako telo reaguje na 8-hodinový spánok?
Pravidelný osemhodinový spánok pomáha maximalizovať prínosy spojené s dobre prespanou nocou. Telo sa dostatočne zregeneruje, čím si zabezpečíme potrebnú bystrosť mysle. Je však dôležité pamätať na to, že osemhodinové optimum je do určitej miery zovšeobecnením. V závislosti od veku sa totiž potreba spánku mení – čím sme starší, tým menej ho zvyčajne potrebujeme.
Uvádza sa, že priemerná potreba spánku je:
- pre dojčatá: 12 – 15 hodín;
- pre deti: 9 – 11 hodín;
- pre mladých dospelých: 7 – 9 hodín;
- pre starších dospelých: 7 – 8 hodín.
Dôležité je tiež to, ako organizmus individuálne reaguje na konkrétnu dĺžku spánku. Osoba, ktorá pociťuje únavu aj po ôsmich hodinách, môže v skutočnosti potrebovať dlhší odpočinok. Niektorí ľudia sa cítia mimoriadne unavení počas víkendov, čo býva často dôsledkom spánkového deficitu nahromadeného počas pracovného týždňa.
Ako nás ovplyvňuje nedostatok spánku?
Nedostatok spánku môže viesť k zhoršenému fungovaniu organizmu, zníženiu imunity a k rôznym zdravotným problémom. Problémom nie je len príliš krátky spánok, ale aj ťažkosti s dosiahnutím jeho kvality – napríklad problémy so zaspávaním, časté budenie sa či nespavosť. Psychologička Anna Walter poznamenáva, že horšia kvalita spánku k zdravotným problémom nielen vedie, ale môže byť nimi aj vyvolaná.
Narušený spánok tak môže byť príčinou aj následkom zdravotných ťažkostí. Ukazuje sa, že spánok zásadne vplýva aj na duševné zdravie. Jeho nedostatok môže zhoršiť symptómy mnohých ochorení, zvýšiť hladinu stresu, spôsobiť problémy s koncentráciou (napr. pri vybavovaní si spomienok či vykonávaní zložitých úloh) alebo znížiť kreativitu. Unavený mozog generuje menej nápadov a zvyšuje sa miera podráždenosti, čo vedie k rýchlejšiemu návalu hnevu.
Ak spíme denne približne 8 hodín (pričom optimálny čas je 7 – 9 hodín nepretržitého spánku), výrazne znižujeme riziko vzniku mnohých ochorení a staráme sa o svoj psychický blahobyt.
Ako zlepšiť kvalitu spánku?
Hoci svoj organizmus nemôžeme k spánku prinútiť, môžeme využiť niekoľko metód, ktoré jeho kvalitu priaznivo ovplyvnia. Podľa psychologičky Walter patria medzi osvedčené postupy tieto body:
- Rutina: Každodenné vykonávanie rovnakých činností, ktoré organizmu dovolia postupne sa pred spaním upokojiť.
- Príprava spálne: Vyvetranie miestnosti, zabezpečenie chladnejšej teploty a používanie zatemňovacích závesov. Je dôležité v posteli nevykonávať iné aktivity (ako práca, sledovanie TV či jedenie), aby si mozog spájal posteľ výhradne s odpočinkom.
- Modré svetlo: Prestať sa pozerať do obrazoviek (telefón, počítač) minimálne hodinu pred spaním.
- Jedlo pred spaním: Posledné väčšie jedlo zjesť približne 2 – 3 hodiny pred spaním, potom si dopriať už len ľahký snack.
- Alkohol, kofeín a nikotín: Vyhýbať sa im vo večerných hodinách, pretože pôsobia stimulačne a spánok narúšajú.
- Fyzická aktivita: Pohyb je vhodný kedykoľvek počas dňa, pretože fyzicky unavené telo spí lepšie.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
