Slnečné erupcie pravidelne zasahujú horné vrstvy atmosféry Zeme a spôsobujú poruchy signálu či fascinujúce svetelné úkazy na oblohe. Najnovší výskum však naznačuje, že ich účinky by mohli siahať ešte hlbšie, až k samotným tektonickým zlomom, kde vznikajú zemetrasenia.
Obrovský „elektrický obvod“ planéty
Zem funguje ako prirodzený elektrický systém. V hlbokých trhlinách zemskej kôry sa nachádza extrémne horúca a stlačená voda, ktorá obsahuje množstvo nabitých častíc. Tieto oblasti sa podľa vedcov správajú ako akési prírodné kondenzátory – dokážu zhromažďovať elektrickú energiu.
Práve takéto trhliny sú zároveň miestami, kde sa hromadí mechanické napätie medzi pohybujúcimi sa tektonickými doskami. Keď napätie prekročí určitú hranicu, vznikne zemetrasenie.
Vedci v novej práci vytvorili model, v ktorom spojili zemskú kôru s ionosférou, nabitou vrstvou atmosféry približne 400 kilometrov nad povrchom, ako dva póly jednej veľkej „batérie“.
Ako by Slnko mohlo zasiahnuť kôru
Keď slnečná erupcia zasiahne Zem, mení rozloženie elektricky nabitých častíc v ionosfére. Podľa autorov štúdie to môže vytvoriť dodatočné elektrostatické sily, ktoré sa prenesú do zemskej kôry.
Tieto zmeny by podľa modelu mohli mierne zvýšiť tlak v citlivých oblastiach zlomov. A práve v situácii, keď je zlom už „na hrane“, by takýto impulz mohol stačiť na spustenie pohybu, teda zemetrasenia.
Autori tvrdia, že intenzita týchto síl je porovnateľná s inými faktormi, ktoré stabilitu zlomov ovplyvňujú, napríklad gravitačné účinky alebo prílivové javy.
Model môže byť príliš zjednodušený
Teória však vyvolala okamžitú diskusiu. Odborníci upozorňujú, že zemská kôra je mimoriadne komplexná a obsahuje vrstvy hornín s rôznou vodivosťou. Tie by podľa nich mohli elektrické pole výrazne oslabiť skôr, než by ovplyvnilo samotný zlom.
Problémom je aj náhoda. Slnečné erupcie aj zemetrasenia sa vyskytujú pomerne často, takže ich časová zhoda ešte nemusí znamenať priamu súvislosť.
Geologické dáta navyše dlhodobo nepreukazujú jasný vzťah medzi jedenásťročným slnečným cyklom a frekvenciou zemetrasení.
Otvorená otázka
Výskumníci priznávajú, že ide zatiaľ len o hypotézu, ktorú bude potrebné preveriť podrobnejšími meraniami a presnejšími modelmi.
Zatiaľ teda platí základné vedecké pravidlo, súvislosť ešte neznamená príčinu. Či môže Slnko skutočne „postrčiť“ zlom v zemskej kôre, zostáva nezodpovedanou otázkou.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
