<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->
15. Dec. 2025 o 12:00

SITA
sita.sk

TOP 7 chutí, ktoré by naozaj nemali chýbať na vianočnom stole

Chute, ktoré v nás prebúdzajú spomienky na detstvo a pravú vianočnú atmosféru.
Chute, ktoré v nás prebúdzajú spomienky na detstvo a pravú vianočnú atmosféru.iStock
To, čo dnes považujeme za typickú vianočnú chuť, vznikalo postupne – z dostupnosti surovín, obchodných ciest, viery aj ľudových povier. Med, mak, vanilka či škorica neboli len ingredienciami, ale nositeľmi symboliky a nádeje. Vianočný stôl tak neodráža len gastronómiu, ale aj historickú pamäť Európy.

1. Med – posvätná sladkosť starých civilizácií

Med je jednou z najstarších potravín ľudstva. Používali ho už starí Egypťania, Gréci aj Slovania, a to nielen ako sladidlo, ale aj ako liek a obetný dar. V Európe bol dlhé stáročia hlavným zdrojom sladkej chuti, keďže cukor bol luxusným artiklom.

V ľudovej tradícii sa verilo, že med na Štedrý večer zabezpečí zdravie a dobré vzťahy v rodine. Oblátky s medom mali „zjemniť reč“ medzi blízkymi a ochrániť domácnosť pred hádkami. Med bol zároveň považovaný za dar bohov a symbol bohatstva v nasledujúcom roku.

Med.
Med.Freepik

2. Vlašské orechy – ochrana, zdravie a veštenie

Vlašské orechy sa v strednej Európe pestujú od čias Rímskej ríše. Ich výživnosť z nich robila dôležitú zimnú potravinu, no význam mali aj v ľudovej mágii. Orech bol vnímaný ako symbol skrytého bohatstva – tvrdá škrupina chránila cenné jadro.

Na Vianoce sa z orechov veštil osud. Zdravé jadro znamenalo dobrý rok, čierne alebo scvrknuté naopak chorobu či nešťastie. V niektorých regiónoch sa orechy hádzali do kútov izby, aby chránili dom pred zlými silami.

Vlašské orechy.
Vlašské orechy.Freepik

3. Mak – drobné zrnká hojnosti a ochrany

Mak má v slovanskej kultúre mimoriadne silné postavenie. Jeho pôvod siaha do Malej Ázie, odkiaľ sa rozšíril do Európy už v staroveku. V strednej Európe sa stal symbolom hojnosti práve pre množstvo drobných semien.

Mak.
Mak.Freepik

4. Kapusta – kyslá chuť prežitia

Kapusta patrila medzi základné potraviny stredovekej Európy. Vďaka fermentácii vydržala celú zimu a poskytovala vitamíny v období, keď čerstvé potraviny neboli dostupné. Jej kyslá chuť sa stala typickým znakom zimnej kuchyne.

Na vianočnom stole mala kapusta symbolizovať skromnosť, vytrvalosť a kontinuitu. Podľa ľudových predstáv mala chrániť pred chorobami a zabezpečiť silu v nasledujúcom roku.

Kapusta.
Kapusta.Freepik

5. Sušené ovocie – zachované leto

Sušené jablká, slivky či hrušky boli spôsobom, ako uchovať úrodu. Ich pôvod je čisto praktický, no časom získali aj symbolický rozmer. Sladkosť sušeného ovocia pripomínala leto a úrodu, ktorú bolo treba rešpektovať a šetriť.

V niektorých oblastiach sa verilo, že sušené ovocie na vianočnom stole zabezpečí plodnosť sadov a dobrú úrodu v ďalšom roku.

Sušené ovocie.
Sušené ovocie.Freepik

6. Vanilka – vôňa Nového sveta a luxusu

Vanilka pochádza z oblasti dnešného Mexika, kde ju používali už Aztékovia na ochutenie kakaových nápojov. Do Európy sa dostala v 16. storočí vďaka španielskym moreplavcom a dlhý čas patrila medzi najdrahšie koreniny sveta.

Práve jej vzácnosť spôsobila, že sa používala najmä počas sviatkov. Vanilka sa stala symbolom čistoty, jemnosti a výnimočnosti. V ľudových predstavách mala jej vôňa upokojujúci účinok a prinášala harmóniu do domácnosti. Preto sa spájala najmä s Vianocami, obdobím pokoja a rodinného súladu.

Vanilka.
Vanilka.Freepik

7. Škorica – korenie slnka a ochrany

Škorica pochádza zo Srí Lanky a juhovýchodnej Ázie. Už v staroveku bola považovaná za vzácny dar hodný kráľov a chrámov. Do Európy sa dostávala po Hodvábnej ceste a jej cena bola často porovnateľná so zlatom.

V ľudových poverách mala škorica ochrannú funkciu. Verilo sa, že jej vôňa odháňa zlé sily a choroby. Na Vianoce mala zabezpečiť teplo domova a ochranu pred nešťastím počas zimy. Jej aróma sa stala jedným z najsilnejších symbolov sviatočného obdobia.

Škorica.
Škorica.Freepik

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.

Zdroj: sita.sk

;