Ak niekto vie, ako prežiť extrémne zimy, sú to obyvatelia Jakutska, hlavného mesta ruskej Jakutskej republiky, ktoré sa nachádza v severovýchodnej Sibíri. Tento región je známy mimoriadne nízkymi teplotami, ktoré často klesajú pod -50 °C, čo robí z Jakutska najchladnejšie veľkomesto na svete.
Absurdné opatrenia na prežitie
Mesto leží približne 450 kilometrov južne od severného polárneho kruhu a charakterizuje ho trvalo zamrznutá pôda, ktorá pretrváva aj počas letných mesiacov, keď teploty môžu vystúpiť nad 30 °C. Zimné podmienky sú tu mimoriadne kruté – už pätnásť minút vonku pri extrémnom mraze môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, vrátane ťažkých omrzlín.
Obyvatelia si preto vyvinuli špeciálne návyky a opatrenia. Budovy často disponujú dvoma až troma vstupmi, ktoré slúžia ako medzizóny medzi teplým a mrazivým vzduchom. Vonkajšie schody sú pokryté kobercami, aby sa zabránilo pošmyknutiu na zľadovatených uliciach. Autá sú dodatočne izolované ochrannými plachtami a motory často bežia celé hodiny, pretože inak by ich opätovné naštartovanie bolo takmer nemožné.
Počas dní s extrémnym mrazom sa pobyt vonku obmedzuje na minimum. Ak musia obyvatelia prejsť väčšiu vzdialenosť, často sa zastavia v obchodoch, bankách alebo iných uzavretých priestoroch, aby sa na chvíľu zahriali.
Každodenný život v ťažkých podmienkach
Blogerka Kiun B vyrastala v Jakutsku a je zvyknutá na dlhé, tmavé a ľadové zimy. Hoci by mnohí takéto prostredie považovali za neznesiteľné, ona hovorí, že ho vníma ako súčasť svojej identity.
„Najnižšia nameraná teplota bola -71 °C, no napriek tomu toto mesto milujem. Jakutsko je skutočný skrytý klenot – nedotknutá príroda, silné tradície a ľudia, ktorí vedia, ako žiť v ťažkých podmienkach,“ zdôrazňuje Kiun, ktorá na sociálnych sieťach ukazuje každodenný život na ďalekom severe.
Ponožky z ťavej srsti alebo pravá kožušina
Jedna z najčastejších otázok, ktoré dostáva, sa týka obliekania. V týchto končinách nie je šatník otázkou štýlu, ale základným prostriedkom ochrany.
Pravidlom je vrstvenie, pretože viac tenších vrstiev udrží telesné teplo efektívnejšie ako jedna hrubá. Oblečenie nesmie byť príliš tesné, keďže vzduch medzi vrstvami hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní tepla. Osobitná pozornosť sa venuje hlave, rukám a nohám, ktoré na chlad reagujú najcitlivejšie.
Obyvatelia Jakutska dobre vedia, že bavlna v týchto podmienkach nemá žiadne výhody. Namiesto nej používajú termo materiály, vlnu a kožušinu, ktoré oveľa lepšie udržujú telesné teplo. Kiun vysvetľuje, že počas zimy nosí hrubé termo nohavice cez legíny a vlnené chrániče kolien, ako aj dve vrstvy ponožiek – klasické a ďalšie z ťavej srsti.
Nohy aj ruky zostávajú v teple
Pokiaľ ide o obuv, štandardné zimné čižmy nestačia. Nevyhnutná je špeciálna obuv s hrubou podrážkou, ktorá chráni pred zamrznutou zemou, zatiaľ čo vnútro je vystlané kožušinou alebo plsťou.
Vrchná vrstva oblečenia musí chrániť pred vetrom, snehom a extrémnym mrazom, preto sú bundy mimoriadne teplé, dlhé a často zdobené pravou kožušinou okolo kapucne. Nie je nezvyčajné, že ženy si roky šetria na kožuchy, ktoré môžu stáť aj desiatky tisíc eur, no výrazne uľahčujú život počas drsných zím.
Ruky si chránia viacerými vrstvami – najprv tenkými rukavicami a potom masívnymi, často kožušinovými palčiakmi, keďže takýto tvar lepšie udržuje teplo. V zime sú na uliciach Jakutska viditeľné najmä oči okoloidúcich, keďže tvár a krk sú takmer vždy zakryté maskami a šálmi. To, ako vyzerá príprava na odchod do extrémneho chladu, Kiun pravidelne ukazuje vo svojich videách.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
