Otázka, kedy nastane priestupný rok, zaujíma už stáročia vedcov aj bežných pozorovateľov času. Pridanie jedného dňa každé štyri roky sa môže zdať ako maličkosť, no bez tejto korekcie by náš kalendár rýchlo prestal zodpovedať skutočnému rytmu prírody. Preto je dôležité vedieť, kedy priestupný rok nastáva a prečo je nevyhnutný na udržanie harmónie medzi kalendárom a pohybom Zeme okolo Slnka.
Čo je to priestupný rok?
Podľa pravidiel gregoriánskeho kalendára je rok priestupný zvyčajne každé štyri roky. Nie každý rok deliteľný štyrmi však má tento status. Rok je síce priestupný, ak je deliteľný 4, no ak je zároveň deliteľný 100, priestupný nie je. Výnimku tvoria roky deliteľné 400, ktoré sú napriek tomu priestupné. Vďaka tomuto systému má február v priestupnom roku o jeden deň navyše (29. február) a celý rok tak trvá 366 dní.
Táto zdánlivo malá úprava umožňuje zachovať súlad kalendára so skutočným slnečným cyklom. Bez nej by sa dátumy postupne posúvali voči ročným obdobiam.
Prečo má február 29 dní?
Dodatočný deň vo februári je spôsob, ako kompenzovať rozdiel medzi kalendárnym rokom a slnečným rokom, ktorý trvá približne 365,24 dňa . Bez tejto korekcie by zimný slnovrat po niekoľkých storočiach pripadol na úplne iný dátum ako dnes.
V praxi to znamená, že február v priestupnom roku má 29 dní a jeho posledný deň – 29. február – sa v kalendári objavuje len raz za štyri roky. Pre ľudí narodených práve v tento deň ide o výnimočný dátum, ktorý je úzko spätý s pohybom Zeme okolo Slnka.
Ako vypočítať, či je daný rok priestupný?
Princíp je jednoduchý, hoci si vyžaduje niekoľko krokov:
- skontrolujte, či je rok deliteľný štyrmi – ak nie, nie je to priestupný rok,
- ak je deliteľné 4, skontrolujte deliteľnosť 100,
- Ak je rok deliteľný 100, musí byť deliteľný aj 400, aby si zachoval status priestupného roka.
Vďaka tomu je ľahké určiť, ktoré roky majú 366 dní.iely sa hromadili a spôsobovali nezhody s reálnym pohybom Zeme.
Kedy bude ďalší priestupný rok?
Ďalšie priestupné roky sú 2028, 2032, 2036 a 2040. Je však potrebné mať na pamäti, že nie každý priestupný rok bude skutočne priestupným rokom, napríklad rok 2100 nebude deliteľný 400 a bude mať 365 dní. Práve tieto výnimky robia gregoriánsky kalendár takým presným.
Odkiaľ pochádza priestupný rok?
Počiatky tohto konceptu siahajú do starovekého Ríma. V roku 45 pred Kristom zaviedol Július Caesar juliánsky kalendár, ktorý pridával jeden deň každé štyri roky. Tento systém sa však časom ukázal ako nedokonalý. V priebehu stáročí sa hromadili drobné rozdiely, ktoré spôsobovali nezrovnalosti so skutočným pohybom Zeme.
Až reforma pápeža Gregora XIII. v roku 1582 priniesla vytvorenie gregoriánskeho kalendára, ktorý sa používa dodnes. Nové pravidlá umožňovali deliteľnosť 4, 100 a 400, čo umožnilo väčšiu konzistentnosť so slnečným cyklom a zabránilo sa posunu ročných období o celé dni v budúcnosti.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
