logo svetzvedavo.sk

svetzvedavo.sk

Na znepokojujúce zistenia upozorňuje aj <a href="https://www.theguardian.com/science/2026/apr/26/toxic-exposure-climate-crisis-study?utm_source=dlvr.it&utm_medium=facebook&fbclid=IwY2xjawRllx9leHRuA2FlbQIxMQBicmlkETFVZjRQQXlhY0NNMEt4R1hEc3J0YwZhcHBfaWQQMjIyMDM5MTc4ODIwMDg5MgABHsxR59u_GNCm1HL7tB-Z0ukFMCZ9UJPxBxPST844-7Ne2u2tDnxXjnxhc2ZG_aem_wIjfL4jdh-wbSBmgLr6Qjw" id="da77e4d4-7695-453a-9daa-b0c8e283f868" rel="nofollow">The Guardian</a>, ktorý sa venuje najnovšej štúdii a jej širším súvislostiam. Podľa jeho spracovania vedci čoraz častejšie varujú, že nejde o izolovaný problém, ale o prepojenie viacerých globálnych faktorov, ktoré sa navzájom posilňujú a môžu mať zásadný dopad na budúcnosť ľudskej reprodukcie.

Azet magazin

Vedci spojili dva veľké problémy dneška

Pokles plodnosti nie je novou témou, no najnovší výskum prináša znepokojivý pohľad. Tím vedcov analyzoval až 177 vedeckých štúdií, ktoré sa zaoberali vplyvom životného prostredia na reprodukčné schopnosti.

Do centra pozornosti sa dostali najmä tzv. endokrinné disruptory, teda látky narúšajúce hormonálnu rovnováhu, a zároveň klimatické faktory, ako sú rastúce teploty či tepelný stres. Výsledky naznačujú, že ľudia aj zvieratá sú dnes vystavené obom týmto hrozbám naraz. A práve ich kombinácia môže byť kľúčom k vysvetleniu, prečo plodnosť klesá rýchlejšie, než sa očakávalo.

FB Post

Chemikálie, ktoré máme každý deň okolo seba

Vedci upozorňujú na látky, s ktorými prichádzame do kontaktu prakticky denne. Ide napríklad o mikroplasty, bisfenoly, ftaláty či PFAS – chemikálie používané v plastoch, obaloch, kozmetike či domácich výrobkoch.

Tieto látky dokážu zasahovať do hormonálneho systému a ovplyvňovať tvorbu aj kvalitu reprodukčných buniek. Ich účinky sa pritom neobmedzujú len na človeka – podobné zmeny pozorujú vedci aj u zvierat, od bezstavovcov až po cicavce. To naznačuje, že ide o univerzálny problém, ktorý presahuje jednotlivé druhy.

Bežné produkty každodennej domácnosti, v ktorých sa môžu nachádzať látky spájané s hormonálnymi poruchami a mikroplastmi.

Klimatické zmeny zasahujú hlbšie, než si myslíme

Popri chemikáliách zohráva čoraz väčšiu úlohu aj meniace sa podnebie. Rastúce teploty, častejšie vlny horúčav či pokles hladiny kyslíka majú priamy dopad na reprodukčné procesy.

U niektorých druhov dokonca teplota rozhoduje o pohlaví potomstva, takže jej výkyvy môžu narušiť prirodzenú rovnováhu. Vedci zároveň upozorňujú, že tieto zmeny vedú k podobným dôsledkom ako chemikálie – znižuje sa kvalita spermií, dochádza k hormonálnym poruchám a klesá počet potomkov.

Rastúce teploty a čoraz častejšie vlny horúčav patria medzi klimatické faktory, ktoré podľa vedcov ovplyvňujú aj reprodukčné procesy u ľudí a zvierat.

Keď sa problémy spoja, efekt sa znásobí

Najväčšou neznámou zostáva, ako presne sa tieto dva faktory navzájom ovplyvňujú. Výskumov, ktoré by ich skúmali spoločne, je zatiaľ málo, no dostupné dáta naznačujú, že ich účinok môže byť minimálne sčítaný – a v niektorých prípadoch dokonca zosilnený.

Ak dva rôzne faktory vedú k rovnakým negatívnym dôsledkom, ich kombinácia môže problém ešte prehĺbiť. Práve to vedci označujú za potenciálne „alarmujúci“ scenár.

Zistenia zapadajú do širšieho obrazu demografických zmien. Už skôr výskumy poukazovali na výrazný pokles počtu spermií u mužov v západných krajinách.

Podľa prognóz Institute for Health Metrics and Evaluation <a href="https://www.healthdata.org/news-events/newsroom/news-releases/lancet-dramatic-declines-global-fertility-rates-set-transform?utm_source=chatgpt.com" id="17c9f4bb-f2f9-4cc9-8c12-f60a60a1c8da" rel="nofollow">(IHME)</a> bude do roku 2050 až 155 z 204 krajín sveta pod úrovňou plodnosti potrebnou na prirodzenú obnovu populácie. Bez výrazných zmien tak môže počet obyvateľov v mnohých štátoch začať postupne klesať.

Vedci sa zhodujú, že riešenie musí prísť z viacerých strán. Obmedzenie klimatických zmien a zároveň zníženie používania nebezpečných chemikálií by mali ísť ruka v ruke.

Ako príklad uvádzajú minulé medzinárodné dohody, ktoré dokázali obmedziť používanie najškodlivejších látok. Podľa odborníkov už dnes existuje dostatok dôkazov na to, aby sa problém považoval za urgentný.

Otázkou tak už nie je, či sa plodnosť mení, ale ako rýchlo a do akej miery budeme schopní tento trend zvrátiť.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://svetzvedavo.sk/2026/05/04/preco-mame-menej-deti-nova-studia-ukazuje-necakanu-pricinu/" id="346ba7bf-8b8a-4d1d-b30c-2af24d9e0001" target="_blank">svetzvedavo.sk</a>

Evergreen (OneSignal)

Magnific

iStock

Prečo máme menej detí?

plodnost

vedci

deti

Počet detí klesá takmer na celom svete a vedci sa čoraz viac obávajú, že nejde len o prirodzený spoločenský trend. Nová štúdia naznačuje, že za poklesom plodnosti môže stáť nebezpečná kombinácia faktorov, ktoré máme okolo seba každý deň – toxické chemikálie a klimatické zmeny. Spolu môžu vytvárať silnejší efekt, než by dokázali samostatne.

Na znepokojujúce zistenia upozorňuje aj The Guardian, ktorý sa venuje najnovšej štúdii a jej širším súvislostiam. Podľa jeho spracovania vedci čoraz častejšie varujú, že nejde o izolovaný problém, ale o prepojenie viacerých globálnych faktorov, ktoré sa navzájom posilňujú a môžu mať zásadný dopad na budúcnosť ľudskej reprodukcie.

Prečo máme menej detí? Nová štúdia ukazuje nečakanú príčinu

Slabé lýtka môžu viac ako zdvojnásobiť riziko predčasného zlyhania organizmu. 

Opuchy alebo ťažké nohy nie sú len drobnosť: Oslabené lýtka môžu znamenať závažné riziká

Mesiac, ktorého vznik mohla podľa nových počítačových simulácií odštartovať gigantická zrážka mladej Zeme s protoplanétou Theia.

Päť hodín mohlo stačiť. Takto rýchlo sa mohol zrodiť Mesiac

Otvorená fľaša vína vydrží kratšie, než by ste čakali.

Ako dlho vydrží otvorené víno? Tieto 3 signály vám prezradia, že sa už v chladničke mení na ocot

Starý olej z automatickej prevodovky stráca svoju farbu a hustotu, čo vedie k postupnému zlyhaniu celého systému. 

Mýtus o doživotných náplniach v automatoch: Prečo ti prevodovka po 150-tisíc kilometroch zlyhá

Z Frankfurtu prišiel jasný odkaz pre trhy: Európska centrálna banka sprísňuje svoju menovú politiku, čo ovplyvní aj slovenské hypotéky.

ECB opäť udrela: Hypotéky zdražujú. O koľko sa zdvihnú splátky a čo robiť pri refixácii?

Čerstvé slivky sú zdrojom vlákniny, sorbitolu a antioxidantov a môžu podporovať prirodzenú činnosť čriev. 

Z čriev vám „vymetú“ usadeniny ako kefa. Jedzte tri kusy denne

Mount Everest je najvyššou horou sveta podľa nadmorskej výšky.

Mount Everest nie je najvyšším bodom Zeme: Jeden detail mení celé poradie

Vis na hrazde predstavuje jednoduchý typ cviku

Stačí 30 sekúnd denne: Tento cvik pomohol 93-ročnej žene s uvoľnením ramien

Ruská ropa a plyn si stále nachádzajú tajnú cestu na náš trh.

Miliardový plán EÚ zlyháva: Európa sa chcela odstrihnúť od ruského plynu, ten k nám naďalej prúdi cez zadné vrátka

Najzdravšia ryba Baltského mora má len 90 kalórií.

Najzdravšiu rybu z Baltského mora v obchodoch ignorujeme: Má pod 90 kalórií, jemné mäso a minimum kostí

Kým účty v obchodoch rastú, vianočné príspevky od štátu zamrzli. Viacerí seniori pri koncoročných prepočtoch zistia, že nedostanú ani o cent viac ako vlani.

Krutá pravda o 13. dôchodkoch v roku 2026: Zmrazené sumy, prepadnuté nároky a daňová pasca. Kto dostane 667 eur?

Menší okruh priateľov nemusí byť znakom osamelosti, ale môže súvisieť so selektívnejším prístupom k vzťahom a väčšou emocionálnou zrelosťou. (Ilustračný obrázok)