logo svetzvedavo.sk

svetzvedavo.sk

Na znepokojujúce zistenia upozorňuje aj <a href="https://www.theguardian.com/science/2026/apr/26/toxic-exposure-climate-crisis-study?utm_source=dlvr.it&utm_medium=facebook&fbclid=IwY2xjawRllx9leHRuA2FlbQIxMQBicmlkETFVZjRQQXlhY0NNMEt4R1hEc3J0YwZhcHBfaWQQMjIyMDM5MTc4ODIwMDg5MgABHsxR59u_GNCm1HL7tB-Z0ukFMCZ9UJPxBxPST844-7Ne2u2tDnxXjnxhc2ZG_aem_wIjfL4jdh-wbSBmgLr6Qjw" id="da77e4d4-7695-453a-9daa-b0c8e283f868" rel="nofollow">The Guardian</a>, ktorý sa venuje najnovšej štúdii a jej širším súvislostiam. Podľa jeho spracovania vedci čoraz častejšie varujú, že nejde o izolovaný problém, ale o prepojenie viacerých globálnych faktorov, ktoré sa navzájom posilňujú a môžu mať zásadný dopad na budúcnosť ľudskej reprodukcie.

Azet magazin

Vedci spojili dva veľké problémy dneška

Pokles plodnosti nie je novou témou, no najnovší výskum prináša znepokojivý pohľad. Tím vedcov analyzoval až 177 vedeckých štúdií, ktoré sa zaoberali vplyvom životného prostredia na reprodukčné schopnosti.

Do centra pozornosti sa dostali najmä tzv. endokrinné disruptory, teda látky narúšajúce hormonálnu rovnováhu, a zároveň klimatické faktory, ako sú rastúce teploty či tepelný stres. Výsledky naznačujú, že ľudia aj zvieratá sú dnes vystavené obom týmto hrozbám naraz. A práve ich kombinácia môže byť kľúčom k vysvetleniu, prečo plodnosť klesá rýchlejšie, než sa očakávalo.

FB Post

Chemikálie, ktoré máme každý deň okolo seba

Vedci upozorňujú na látky, s ktorými prichádzame do kontaktu prakticky denne. Ide napríklad o mikroplasty, bisfenoly, ftaláty či PFAS – chemikálie používané v plastoch, obaloch, kozmetike či domácich výrobkoch.

Tieto látky dokážu zasahovať do hormonálneho systému a ovplyvňovať tvorbu aj kvalitu reprodukčných buniek. Ich účinky sa pritom neobmedzujú len na človeka – podobné zmeny pozorujú vedci aj u zvierat, od bezstavovcov až po cicavce. To naznačuje, že ide o univerzálny problém, ktorý presahuje jednotlivé druhy.

Bežné produkty každodennej domácnosti, v ktorých sa môžu nachádzať látky spájané s hormonálnymi poruchami a mikroplastmi.

Klimatické zmeny zasahujú hlbšie, než si myslíme

Popri chemikáliách zohráva čoraz väčšiu úlohu aj meniace sa podnebie. Rastúce teploty, častejšie vlny horúčav či pokles hladiny kyslíka majú priamy dopad na reprodukčné procesy.

U niektorých druhov dokonca teplota rozhoduje o pohlaví potomstva, takže jej výkyvy môžu narušiť prirodzenú rovnováhu. Vedci zároveň upozorňujú, že tieto zmeny vedú k podobným dôsledkom ako chemikálie – znižuje sa kvalita spermií, dochádza k hormonálnym poruchám a klesá počet potomkov.

Rastúce teploty a čoraz častejšie vlny horúčav patria medzi klimatické faktory, ktoré podľa vedcov ovplyvňujú aj reprodukčné procesy u ľudí a zvierat.

Keď sa problémy spoja, efekt sa znásobí

Najväčšou neznámou zostáva, ako presne sa tieto dva faktory navzájom ovplyvňujú. Výskumov, ktoré by ich skúmali spoločne, je zatiaľ málo, no dostupné dáta naznačujú, že ich účinok môže byť minimálne sčítaný – a v niektorých prípadoch dokonca zosilnený.

Ak dva rôzne faktory vedú k rovnakým negatívnym dôsledkom, ich kombinácia môže problém ešte prehĺbiť. Práve to vedci označujú za potenciálne „alarmujúci“ scenár.

Zistenia zapadajú do širšieho obrazu demografických zmien. Už skôr výskumy poukazovali na výrazný pokles počtu spermií u mužov v západných krajinách.

Podľa prognóz Institute for Health Metrics and Evaluation <a href="https://www.healthdata.org/news-events/newsroom/news-releases/lancet-dramatic-declines-global-fertility-rates-set-transform?utm_source=chatgpt.com" id="17c9f4bb-f2f9-4cc9-8c12-f60a60a1c8da" rel="nofollow">(IHME)</a> bude do roku 2050 až 155 z 204 krajín sveta pod úrovňou plodnosti potrebnou na prirodzenú obnovu populácie. Bez výrazných zmien tak môže počet obyvateľov v mnohých štátoch začať postupne klesať.

Vedci sa zhodujú, že riešenie musí prísť z viacerých strán. Obmedzenie klimatických zmien a zároveň zníženie používania nebezpečných chemikálií by mali ísť ruka v ruke.

Ako príklad uvádzajú minulé medzinárodné dohody, ktoré dokázali obmedziť používanie najškodlivejších látok. Podľa odborníkov už dnes existuje dostatok dôkazov na to, aby sa problém považoval za urgentný.

Otázkou tak už nie je, či sa plodnosť mení, ale ako rýchlo a do akej miery budeme schopní tento trend zvrátiť.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://svetzvedavo.sk/2026/05/04/preco-mame-menej-deti-nova-studia-ukazuje-necakanu-pricinu/" id="346ba7bf-8b8a-4d1d-b30c-2af24d9e0001" target="_blank">svetzvedavo.sk</a>

Evergreen (OneSignal)

Magnific

iStock

Prečo máme menej detí?

plodnost

vedci

deti

Počet detí klesá takmer na celom svete a vedci sa čoraz viac obávajú, že nejde len o prirodzený spoločenský trend. Nová štúdia naznačuje, že za poklesom plodnosti môže stáť nebezpečná kombinácia faktorov, ktoré máme okolo seba každý deň – toxické chemikálie a klimatické zmeny. Spolu môžu vytvárať silnejší efekt, než by dokázali samostatne.

Na znepokojujúce zistenia upozorňuje aj The Guardian, ktorý sa venuje najnovšej štúdii a jej širším súvislostiam. Podľa jeho spracovania vedci čoraz častejšie varujú, že nejde o izolovaný problém, ale o prepojenie viacerých globálnych faktorov, ktoré sa navzájom posilňujú a môžu mať zásadný dopad na budúcnosť ľudskej reprodukcie.

Prečo máme menej detí? Nová štúdia ukazuje nečakanú príčinu

Model japonskej rakety. Z tamojšieho kozmodrómu 20. októbra 2026 odštartovala raketa H3 so sondou MMX, ktorá má preskúmať mesiace Marsu a priniesť na Zem vzorky z Fobosu. (Ilustračný obrázok)