Energetickou chudobou bolo v roku 2024 na Slovensku ohrozených 12 % domácností. Okrem problémov s vykurovaním sa čoraz výraznejšie prejavuje aj nedostatočná ochrana pred letnými horúčavami.
V lete 2025 nedokázalo dostatočne ochladiť svoj domov 49 % opýtaných domácností, čo predstavuje tretí najhorší výsledok v Európe. Vyplýva to zo štúdie Energetická chudoba 2026, ktorú vypracovala Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV).
Horšie výsledky pri letnom chladení
Podiel energeticky chudobných domácností vzrástol z 8 % v roku 2021 na 18 % v roku 2023. V roku 2024 následne klesol na 12 %, stále však zostal nad úrovňou spred krízy.
Primerane vykurovať svoje obydlie nedokáže 8 % slovenských domácností, pričom medzi domácnosťami pod hranicou príjmovej chudoby tento podiel dosahuje až 27 %. Pre porovnanie, v Česku ide o 12,8 % a v Poľsku o 7,3 % nízkopríjmových domácností.
V európskom porovnaní dosiahli horšie výsledky pri letnom chladení iba Poľsko (52,1 %) a Litva (50,7 %). V južnej a západnej Európe uvádza podobné problémy v priemere 37 % domácností, v severnej Európe 30 %.
Čo stojí za nepriaznivou situáciou?
Podľa Dokupilovej za nepriaznivou situáciou stojí najmä technický stav budov a nedostatočné prispôsobenie urbanistického plánovania meniacim sa klimatickým podmienkam. Horúčavy ohrozujú predovšetkým nízkopríjmové domácnosti, obyvateľov prehrievajúcich sa bytov a ľudí so zdravotnými problémami.
Mnohopočetné a viacgeneračné domácnosti tvoria 26,3 % energeticky chudobných domácností, ale žije v nich 35,1 % všetkých ľudí postihnutých energetickou chudobou. Približne polovica dotknutých domácností sa nachádza na vidieku, kde prevládajú staršie a neobnovené rodinné domy.
Odporúčané opatrenia
Podľa autorky by sa verejná podpora mala viac orientovať na počet ľudí žijúcich v energeticky chudobných domácnostiach. Prioritou majú byť rodiny s deťmi, samoživitelia a viacgeneračné domácnosti.
„Zastropované ceny prinášajú len krátkodobú úľavu, no bez programov na zvyšovanie energetickej efektívnosti príčinu neriešia,“ uviedla Dokupilová.
Štúdia navrhuje zaviesť zákonnú definíciu energetickej chudoby, prepojiť údaje štátnych inštitúcií na adresnejšie poskytovanie pomoci a zjednotiť zodpovednosť za túto oblasť pod jedno ministerstvo.
Medzi odporúčané opatrenia patrí aj podpora obnovy budov vrátane zatepľovania, výmeny okien a vykurovacích zariadení či tienenia. Nízkopríjmovým domácnostiam by štát mal umožniť predfinancovanie investícií a kombinovanie dotácií s pôžičkami.
Projekcie vychádzajúce z demografickej prognózy Infostatu naznačujú, že do roku 2040 môže energetická chudoba narastať vo všetkých regiónoch Slovenska. V roku 2024 patrili medzi najzraniteľnejšie najmä okresy na juhu a východe krajiny.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
