Jesenné prázdniny sú pre školákov príležitosťou oddýchnuť si nielen od vyučovania, ale aj od školského stresu, hodnotenia či napätia v kolektíve. Psychologičky upozorňujú, že pre duševnú pohodu detí je dôležitý najmä spoločný čas s rodičmi, pohyb a bezpečné prostredie, v ktorom môžu otvorene hovoriť o svojich problémoch. Pri plánovaní rodinných výletov zároveň odporúčajú zohľadniť potreby detí a nepreťažovať ich množstvom aktivít.
Školáci budú mať tento rok jesenné prázdniny 29. a 30. októbra. Spolu s nadväzujúcim víkendom získajú štyri dni voľna, do školských lavíc sa vrátia v pondelok 2. novembra. Rodičia tak riešia nielen zabezpečenie starostlivosti o deti, ale aj možnosti spoločného programu. Podľa odborníčok by pri jeho plánovaní nemali zabúdať na psychický oddych. Únava detí totiž nemusí súvisieť iba s vyučovaním a domácimi úlohami. Stres môže spôsobovať aj snaha zapadnúť do kolektívu, očakávania dospelých či dianie na sociálnych sieťach. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie má celosvetovo približne každý siedmy dospievajúci vo veku 10 až 19 rokov duševnú poruchu. Medzi rizikové faktory patria aj šikanovanie a násilie. Dôležitú ochrannú úlohu naopak zohráva podporné prostredie doma a v škole.
Dôležitá je dôvera a záujem rodičov
Psychologička Barbora Brzáková Krelová z platformy ksebe.sk v súvislosti s prevenciou radikalizácie mladých ľudí upozorňuje na význam každodenného vzťahu medzi dieťaťom a dospelým. Dôležitá je podľa nej predovšetkým otvorená komunikácia a prostredie, v ktorom sa deti nemusia obávať hovoriť o svojich problémoch. „Najdôležitejšie je vytvoriť doma prostredie dôvery, kde sa dieťa nemusí báť hovoriť o svojich pochybnostiach a problémoch. Rodičia by mali viesť otvorené rozhovory o tom, čo deti sledujú na internete, a učiť ich kriticky premýšľať o zdrojoch. Častou chybou je moralizovanie, bagatelizovanie pocitov alebo úplná absencia záujmu – to mladých odháňa,“ vysvetľuje psychologička.
Prázdniny môžu byť príležitosťou na rozhovory, na ktoré počas bežného školského týždňa nezostáva dostatok času. Pri spoločnom obede, prechádzke či výlete sa rodičia môžu zaujímať o to, čo deti v poslednom období potešilo, ale aj o prípadné problémy v škole alebo medzi kamarátmi. Podstatné pritom je, aby rozhovor nebol vynútený a dieťa malo priestor vyjadriť svoje pocity bez obáv z kritiky. „Pre dieťa to znamená, že jeho pocity, názory a skúsenosti nie sú bagatelizované, ale rešpektované – aj keď s nimi dospelý nemusí súhlasiť. V praxi to môže vyzerať tak, že učiteľ alebo rodič si nájde čas vypočuť tínedžera bez prerušovania a bez okamžitého moralizovania,“ konkretizuje Brzáková Krelová. Samotný výlet či zmena prostredia síce problémy v škole nevyriešia, môžu však prispieť k posilneniu vzájomnej dôvery medzi rodičmi a deťmi.
Program by nemal deti zbytočne zaťažovať
Pri plánovaní rodinného voľna odborníci odporúčajú zohľadniť vek detí, ich záujmy aj schopnosť zvládať cestovanie. Príliš nabitý program môže podľa nich viesť k únave namiesto očakávaného oddychu. „Pri krátkom rodinnom výlete by som začal tým, koľko času deti zvládnu na cestách. Až potom by som vyberal cieľ. Jedna atrakcia, na ktorú sa tešia, a dostatok času na obed či prestávku fungujú lepšie než program naplánovaný na minúty,“ radí David Gavaľa, majiteľ cestovnej kancelárie DAKA. Pri výbere programu by mali rodičia zohľadniť aj dostupnosť, rozpočet a potreby jednotlivých členov rodiny. Psychický oddych pritom nemusí byť spojený s cestovaním do zahraničia či návštevou množstva atrakcií. Rovnako vhodnou možnosťou môže byť pobyt v prírode, športovanie alebo spoločné aktivity v blízkom okolí.
Psychologička Lenka Jurčová z platformy ksebe.sk pripomína, že počas prázdnin je dôležité ponúknuť deťom aj aktivity mimo digitálneho prostredia. „Zmysluplnou alternatívou k obrazovkám je najmä pohyb a reálny kontakt s ľuďmi. Počas prázdnin by deti mali tráviť viac času vonku, športovať, bicyklovať sa, chodiť na ihrisko, plávať, chodiť na výlety, stretávať sa s kamarátmi a tráviť čas s rodinou. Nejde len o fyzické zdravie, ale aj o sociálne zručnosti, samostatnosť, kreativitu a schopnosť zvládať nudu. Nuda nemusí byť pre dieťa problém, práve z nej často vzniká tvorivá hra,“ vysvetľuje. Rodičia preto nemusia deťom organizovať každú hodinu voľného času. Vhodné je ponechať im priestor na vlastné aktivity a zapojiť ich aj do rozhodovania o spoločnom programe.
Oddych počas prázdnin potrebujú aj rodičia
Pri organizovaní rodinných výletov je podľa odborníkov dôležité myslieť aj na záťaž rodičov. Dlhé presuny, náročné plánovanie či snaha stihnúť viacero atrakcií môžu viesť k stresu a obmedziť priestor na spoločné chvíle. Jednou z možností je preto prispôsobiť spôsob dopravy potrebám rodiny. Kým vlastné auto poskytuje väčšiu flexibilitu, organizované výlety môžu rodičov odbremeniť od niektorých povinností. „Auto je praktické, keď potrebujete prestávky podľa detí a chcete si sami určiť návrat. Organizovaný autobusový výlet zase odbremení rodičov od šoférovania a parkovania. Pri porovnaní však sledujte cenu za celú rodinu a overte si, či zahŕňa aj vstupenky. Lacnejšia doprava ešte nemusí znamenať lacnejší deň,“ pripomína D. Gavaľa. Pri organizovaných výletoch je zároveň vhodné vopred si overiť dĺžku presunov, čas návratu aj náročnosť programu. Najmä počas krátkych jesenných prázdnin môže byť pre rodiny praktickejší bližší cieľ, ktorý nevyžaduje zdĺhavé cestovanie.
Úplný zákaz mobilov nie je riešením
Školský stres sa podľa psychologičiek nemusí skončiť odchodom zo školy. Deti môžu aj počas prázdnin sledovať dianie v skupinových četoch, porovnávať sa s rovesníkmi alebo riešiť konflikty na sociálnych sieťach. Rodičia by preto mali s deťmi hovoriť aj o používaní mobilných telefónov počas spoločného voľna. Psychologička Lenka Jurčová však neodporúča pristupovať k digitálnym technológiám výlučne prostredníctvom zákazov. „Mobil dnes patrí k sociálnemu životu detí, preto nie je cieľom úplne ho zakázať. Pomáha skôr dohodnúť sa na situáciách, keď sa mobily odkladajú, napríklad pri spoločnom obede, výlete alebo večernom hraní spoločenských hier,“ uvádza psychologička Lenka Jurčová. Dôležité je, aby dohodnuté pravidlá dodržiavali aj samotní rodičia. Spoločný čas by zároveň nemal znamenať, že deti musia byť nepretržite v spoločnosti dospelých. Najmä staršie deti potrebujú aj súkromie a kontakt s kamarátmi.
Zmeny správania po návrate do školy netreba podceňovať
Prázdniny môžu deťom priniesť dočasnú úľavu od školského stresu. Ak sa však s blížiacim sa návratom do školy opakovane objavuje výrazný strach, úzkosť alebo zmeny správania, rodičia by mali venovať pozornosť ich príčinám. Problémom môže byť napätie v triednom kolektíve, šikanovanie alebo dlhodobejšie psychické ťažkosti. Dôležitá je preto aj spolupráca medzi rodičmi a školou. „Dôvera je základom každého vzťahu, a to platí aj pre vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi. Ak dieťa cíti, že jeho problémy nie sú brané vážne, prestane sa otvárať a hľadá podporu inde, často mimo školy,“ upozorňuje Lenka Jurčová. Pri podozrení na šikanovanie alebo pretrvávajúcich psychických ťažkostiach je potrebné situáciu riešiť so školou a podľa potreby vyhľadať odbornú pomoc. Odborníčky zároveň pripomínajú, že spoločné aktivity počas prázdnin môžu pomôcť posilniť rodinné vzťahy, no záujem o problémy a potreby detí by nemal zostať obmedzený len na dni voľna. Dôležité je vytvárať priestor na otvorenú komunikáciu aj počas bežného školského roka.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
