ringier

Ringier Media

Hodiny strávené pri videohrách, objavovanie virtuálnych svetov či hranie s priateľmi cez internet sú pre mnohých tínedžerov bežnou súčasťou života. Mnohí rodičia sa však obávajú, že príliš veľa hrania môže negatívne ovplyvniť inteligenciu ich detí.

Azet magazin

Nová štúdia vedcov z Karl Landsteinerovej súkromnej univerzity zdravotníckych vied v Kremse však prináša odlišný pohľad. Výskum ukazuje, že rozhodujúci nie je počet hodín strávených hraním, ale spôsob, akým mladí ľudia videohry používajú.

Samotná dĺžka hrania nie je problémom

Výskumníci analyzovali údaje od 3 854 tínedžerov vo veku od 12 do 16 rokov. Zistili, že dĺžka hrania sama osebe nesúvisí so zhoršením kognitívnych schopností.

Za rizikové možno považovať najmä situácie, keď hráč nad hraním stráca kontrolu, pociťuje silnú potrebu neustále hrať alebo pokračuje napriek tomu, že mu hranie spôsobuje problémy v každodennom živote.

„Samotný čas strávený hraním nie je dostatočným ukazovateľom,“ vysvetľuje David Willinger z Karl Landsteinerovej univerzity. Podľa neho je veľký rozdiel medzi tínedžerom, ktorý sa niekoľko hodín sústredene venuje náročnej strategickej hre a mladým človekom, ktorý už nedokáže prestať hrať ani vtedy, keď mu to prináša negatívne následky.

Práve tento rozdiel bol hlavným predmetom výskumu. Vedci zistili, že mladí ľudia s príznakmi poruchy závislosti od internetových hier (Internet Gaming Disorder) dosahovali horšie výsledky vo viacerých testoch.

Slabšie výsledky sa prejavili najmä v oblastiach:

Po zohľadnení problematického hrania sa však ukázalo, že samotný čas venovaný videohrám môže mať dokonca mierne pozitívnu súvislosť s niektorými kognitívnymi schopnosťami.

Problematické hranie môže negatívne ovplyvniť myslenie, pamäť aj jazykové schopnosti dospievajúcich.

Záleží aj na tom, aké hry deti hrajú

Autori štúdie upozorňujú, že ich výskum nedokazuje, že videohry automaticky zvyšujú inteligenciu. Výsledky však naznačujú, že veľký počet hodín strávených hraním sám osebe nie je dôvodom na obavy.

Dôležitú úlohu zohráva aj žáner hry. Strategické a RPG hry boli častejšie spájané s lepšími výsledkami v logickom myslení a jazykových schopnostiach. Naopak, pri rýchlych akčných hrách, najmä strieľačkách, vedci častejšie zaznamenali znaky problematického herného správania.

Výsledky tak naznačujú, že pri hodnotení vplyvu videohier na deti a dospievajúcich je dôležitejšie sledovať spôsob hrania a jeho dopad na každodenný život než samotný počet hodín strávených pred obrazovkou.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Evergreen (OneSignal)

Proteus

Unsplash

Magnific

Strategické a RPG hry môžu byť spojené s lepšími výsledkami v niektorých kognitívnych schopnostiach, upozorňuje nová štúdia.

deti

videohry

závislosť

Videohry samy osebe nepoškodzujú inteligenciu detí a tínedžerov. Nová štúdia rakúskych vedcov ukazuje, že rozhodujúce nie je množstvo času stráveného hraním, ale to, či sa hranie nevymkne spod kontroly. Niektoré typy hier môžu dokonca podporovať rozvoj logického myslenia a jazykových schopností.

Videohry nie sú problémom: Vedci odhalili, čo deťom skutočne škodí