zaujimavysvet.sk

Keď v roku 1969 Neil Armstrong a Buzz Aldrin sedeli v lunárnom module a pripravovali sa na historickú misiu, vytiahol Aldrin plastovú nádobu s kalichom a obálkou vo vnútri. Víno vo fľaštičke podobnej skúmavke im daroval presbyteriánsky kostol v Houstone – so súhlasom NASA. Ako neskôr opísal Aldrin:

„V šestinovej gravitácii Mesiaca sa víno pomaly a elegantne krútilo po boku pohára. Bolo zaujímavé pomyslieť na to, že úplne prvá tekutina, ktorá sa kedy vyliala na Mesiac, a prvé jedlo, ktoré sa tam ‚jedlo‘, boli prvky prijímania.“

Jazda na Mesiac.

Od tej doby sa kvôli zákazu vypilo vo vesmíre len veľmi málo alkoholu. Rusi patria medzi jednych z mála kozmonautov, ktorí niekoľko desaťročí holdovali koňaku. Bolo ho však tak málo, že kvalitné informácie o účinku alkoholu v mimozemskom prostredí jednoducho chýbajú.

Azet magazin

Napriek všetkému NASA už niekoľkokrát uvažovala o zrušení zákazu podávania alkoholu vo vesmíre. V 70. rokoch minulého storočia zvažoval agentúrny program Space Food Program zaradenie sherry na palubu Skylabu – prvej vesmírnej stanice v Spojených štátoch. Tento chemicky stabilný nápoj vyzeral ako ideálna voľba – na rozdiel od sýtených nápojov, ktoré po vypití neklesajú na dno žalúdka.

Avšak aj sherry dostalo stopku. Astronauti sa obávali zvracania, ktoré je v nulovej gravitácii veľkým problémom. Navyše NASA dostala po verejnej prednáške niekoľko nepríjemných listov, a tak myšlienku alkoholu vo vesmíre natrvalo zrušila. Oficiálne preto, že sherry nebolo nutrične potrebné a skladovací priestor bol obmedzený.

Pokusy o zrušenie zákazu.

Ako už vieme, Rusi si zo zákazu nerobili veľkú hlavu. Guličky koňaku chytali slamkami, čo bola podľa ich francúzskych a amerických kolegov obľúbená aktivita počas voľných dní. Skutočný dôvod zákazu je však založený viac na chemickej než psychologickej nestabilite. Alkohol sa pri izbovej teplote ľahko odparuje. V prostredí s nulovou gravitáciou sa jeho mikroskopické kvapôčky môžu voľne vznášať, preniknúť do prístrojov a poškodiť ich. Z tohto dôvodu NASA a ISS zakazujú alkohol aj v ústnej vode či vode po holení.

O účinku alkoholu vo vesmíre tak existujú len neoficiálne dôkazy – najmä zo spomienok niektorých astronautov. „Nasajete niekoľko kvapiek slamkou a tie sa rozšíria po vnútri úst a trochu aj do nosa, pretože neexistuje žiadna gravitácia, ktorá by ich vtiahla do hrdla,“ povedal Michael Foale, britsko-americký astronaut, ktorý slúžil na Mire v 90. rokoch.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.

Zdroj: <a href="https://www.zaujimavysvet.sk/zaujimave-otazky-mozu-sa-astronauti-vo-vesmire-opit/" id="5a13e72d-c313-4adc-a2b5-fa109de71eb1" target="_blank">zaujimavysvet.sk</a>

Autor článku: zaujimavysvet.sk

Evergreen (OneSignal)

pexels.com

Unsplash

Môžu sa astronauti vo vesmíre opiť?

vesmír

astronaut

alkohol

Znie to ako klasická otázka všetkých Slovákov. Naše výlety sa väčšinou nezaobídu bez alkoholu a zdá sa, že nie sme jediný národ. Hoci NASA oficiálne zakazuje alkohol na palube svojich misií, existujú astronauti, ktorým sa toto pravidlo podarilo porušiť. Ostrý nápoj si užili Američania spolu so svojimi ruskými kolegami.

Keď v roku 1969 Neil Armstrong a Buzz Aldrin sedeli v lunárnom module a pripravovali sa na historickú misiu, vytiahol Aldrin plastovú nádobu s kalichom a obálkou vo vnútri. Víno vo fľaštičke podobnej skúmavke im daroval presbyteriánsky kostol v Houstone – so súhlasom NASA. Ako neskôr opísal Aldrin:

Zaujímavé otázky: Môžu sa astronauti vo vesmíre opiť?