<!--Y5Sw1STiZEayoqy8-->

Prvý znak ľudskej hlúposti podľa Freuda: Ak človeku chýba táto jedna vlastnosť, diskusia s ním nemá zmysel

Kedy je lepšie radšej mlčať?
Kedy je lepšie radšej mlčať?Unsplash
Prečo sa s niektorými ľuďmi jednoducho nedá rozumne dohodnúť, nech použijete akokoľvek nepriestrelné argumenty? Odpoveď skrýva známy výrok Sigmunda Freuda, ktorý definoval prvý a najjasnejší príznak ľudskej hlúposti. Ak si túto nenápadnú varovnú kontrolku všimnete, nepokúšajte sa vyhrať spor. Jediná výhra je totiž okamžitý odchod.

Viac ako sto rokov po tom, čo Sigmund Freud položil pevné základy psychoanalýzy, jeho teórie a myšlienky o ľudskom správaní stále vzbudzujú obrovský záujem. Jeden z výrokov, ktoré sa mu pripisujú, však mimoriadne vyčnieva pri témach o ľudskej hlúposti: „Prvým znakom ľudskej hlúposti je úplná absencia hanby.“

azet hry

Práve nedostatok hanby sa v tomto kontexte úzko spája s úplnou absenciou sebareflexie, teda schopnosti na chvíľu sa zastaviť, kriticky sa zamyslieť nad vlastným správaním a úprimne si priznať, že sme urobili chybu.

Hoci je hanba nepríjemná emócia, ktorej sa podvedome vyhýbame, v spoločnosti má nenahraditeľnú úlohu. Práve vnútorné nepohodlie z vlastného zlyhania nás motivuje k náprave, ospravedlneniu a uvedomeniu si, ako naše slová či činy zasahujú do životov ostatných.

Absencia sebareflexie ako nebezpečný signál

Závažný problém nastáva vo chvíli, keď takéto vnútorné prehodnotenie u človeka úplne chýba. Človek, ktorý nikdy nepociťuje nepríjemné pocity zo svojich chybných činov či tvrdých slov, s ľahkosťou prekračuje hranice druhých, ignoruje cudzie pocity a pošliapava základné spoločenské normy.

To síce automaticky neznamená, že každý, kto neprejavuje hanbu, má nízky intelekt, no ide o jasný varovný signál. Absencia hanby totiž takmer vždy poukazuje na neschopnosť zamyslieť sa nad dôsledkami vlastného konania.

Diskusia s takýmto človekom nemá žiadny zmysel

Takmer každý z nás má v okolí niekoho, s kým sa aj obyčajná debata v sekunde zmení na vyčerpávajúci boj o to, kto má pravdu. Takýto človek len veľmi ťažko prizná omyl, kategoricky odmieta iný názor a odmieta sa pozrieť na situáciu z cudzej perspektívy.

Ak druhá strana nevie priznať chybu, ukončenie zbytočnej hádky vám ušetrí množstvo energie.
Ak druhá strana nevie priznať chybu, ukončenie zbytočnej hádky vám ušetrí množstvo energie.Unsplash

V takýchto prípadoch je dôležité uvedomiť si, že nemusíte vyhrať každý spor:

  • Márne presviedčanie: Pokiaľ druhá strana nemá najmenší záujem počúvať ani prehodnotiť svoj postoj, akékoľvek argumenty sú len zbytočným plytvaním energiou.
  • Správny krok: Najlepšou a najzrelšou odpoveďou na takýto bezvýznamný konflikt je diskusiu okamžite ukončiť a zbytočne sa nevysilovať.

Nemusíte obetovať svoje hodnoty ani hranice

Túžba byť pochopený a prijatý je pre každého človeka prirodzená, no nikdy by ste kvôli nej nemali obetovať vlastné hranice. Osobná integrita, dôstojnosť a vzájomný rešpekt tvoria nepostrádateľný základ všetkých zdravých vzťahov.

Snažiť sa za každú cenu získať súhlas od niekoho, kto nie je schopný viesť kultivovaný a rovnocenný dialóg, prináša len sklamanie a vyčerpanie. O to menej má zmysel prispôsobovať sa niekomu, kto voči vám neustále prejavuje neúctu.

Niekedy je najlepšou odpoveďou rázny odstup

Ak si niekto odmieta priznať chybu, dlhodobo nerešpektuje vaše hranice a každý rozhovor mení na útočný konflikt, zdravý odstup je tým najrozumnejším riešením.

Nastavenie si jasných mantinelov pritom nemusí okamžite znamenať definitívne spálenie mostov. Často ide len o vaše uvážlivé rozhodnutie, koľko času a cennej energie ste ochotní investovať do rozhovorov, ktoré sa neustále dostávajú do slepej uličky. Názory iných ľudí totiž nemôžeme zmeniť, no môžeme sa kedykoľvek rozhodnúť, kedy už diskusia stráca zmysel a je čas s pokojom odísť.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier

Začnite diskusiu
;