Viac ako sto rokov po tom, čo Sigmund Freud položil pevné základy psychoanalýzy, jeho teórie a myšlienky o ľudskom správaní stále vzbudzujú obrovský záujem. Jeden z výrokov, ktoré sa mu pripisujú, však mimoriadne vyčnieva pri témach o ľudskej hlúposti: „Prvým znakom ľudskej hlúposti je úplná absencia hanby.“
Práve nedostatok hanby sa v tomto kontexte úzko spája s úplnou absenciou sebareflexie, teda schopnosti na chvíľu sa zastaviť, kriticky sa zamyslieť nad vlastným správaním a úprimne si priznať, že sme urobili chybu.
Hoci je hanba nepríjemná emócia, ktorej sa podvedome vyhýbame, v spoločnosti má nenahraditeľnú úlohu. Práve vnútorné nepohodlie z vlastného zlyhania nás motivuje k náprave, ospravedlneniu a uvedomeniu si, ako naše slová či činy zasahujú do životov ostatných.
Absencia sebareflexie ako nebezpečný signál
Závažný problém nastáva vo chvíli, keď takéto vnútorné prehodnotenie u človeka úplne chýba. Človek, ktorý nikdy nepociťuje nepríjemné pocity zo svojich chybných činov či tvrdých slov, s ľahkosťou prekračuje hranice druhých, ignoruje cudzie pocity a pošliapava základné spoločenské normy.
To síce automaticky neznamená, že každý, kto neprejavuje hanbu, má nízky intelekt, no ide o jasný varovný signál. Absencia hanby totiž takmer vždy poukazuje na neschopnosť zamyslieť sa nad dôsledkami vlastného konania.
Diskusia s takýmto človekom nemá žiadny zmysel
Takmer každý z nás má v okolí niekoho, s kým sa aj obyčajná debata v sekunde zmení na vyčerpávajúci boj o to, kto má pravdu. Takýto človek len veľmi ťažko prizná omyl, kategoricky odmieta iný názor a odmieta sa pozrieť na situáciu z cudzej perspektívy.
V takýchto prípadoch je dôležité uvedomiť si, že nemusíte vyhrať každý spor:
- Márne presviedčanie: Pokiaľ druhá strana nemá najmenší záujem počúvať ani prehodnotiť svoj postoj, akékoľvek argumenty sú len zbytočným plytvaním energiou.
- Správny krok: Najlepšou a najzrelšou odpoveďou na takýto bezvýznamný konflikt je diskusiu okamžite ukončiť a zbytočne sa nevysilovať.
Nemusíte obetovať svoje hodnoty ani hranice
Túžba byť pochopený a prijatý je pre každého človeka prirodzená, no nikdy by ste kvôli nej nemali obetovať vlastné hranice. Osobná integrita, dôstojnosť a vzájomný rešpekt tvoria nepostrádateľný základ všetkých zdravých vzťahov.
Snažiť sa za každú cenu získať súhlas od niekoho, kto nie je schopný viesť kultivovaný a rovnocenný dialóg, prináša len sklamanie a vyčerpanie. O to menej má zmysel prispôsobovať sa niekomu, kto voči vám neustále prejavuje neúctu.
Niekedy je najlepšou odpoveďou rázny odstup
Ak si niekto odmieta priznať chybu, dlhodobo nerešpektuje vaše hranice a každý rozhovor mení na útočný konflikt, zdravý odstup je tým najrozumnejším riešením.
Nastavenie si jasných mantinelov pritom nemusí okamžite znamenať definitívne spálenie mostov. Často ide len o vaše uvážlivé rozhodnutie, koľko času a cennej energie ste ochotní investovať do rozhovorov, ktoré sa neustále dostávajú do slepej uličky. Názory iných ľudí totiž nemôžeme zmeniť, no môžeme sa kedykoľvek rozhodnúť, kedy už diskusia stráca zmysel a je čas s pokojom odísť.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier
