zaujimavysvet.sk

Amanita phalloides (Muchotrávka zelená)

Amanita phalloides je považovaná za najjedovatejšiu hubu na svete. Obsahuje toxíny nazývané amatoxíny, ktoré nepoškodí ani varenie. Po konzumácii sa príznaky objavia až po niekoľkých hodinách – silné bolesti brucha, vracanie a hnačka. Neskôr dochádza k zlyhaniu pečene a obličiek. Úmrtnosť môže presiahnuť 50 %.

Amanita phalloides (Muchotrávka zelená).

Azet magazin

Do tejto skupiny patria napríklad Cortinarius rubellus a Cortinarius orellanus. Obsahujú jed orellanín, ktorý poškodzuje obličky. Zradné je, že príznaky sa môžu objaviť až po niekoľkých dňoch či týždňoch. Otrava často vedie k trvalému poškodeniu obličiek alebo potrebe transplantácie.

Galerina marginata (Kapucňovka okrovohnedastá)

Galerina marginata rastie najmä na dreve v lesoch severnej pologule. Obsahuje amatoxíny a spôsobuje podobné príznaky ako muchotrávka zelená. Často býva zamieňaná za halucinogénne huby, čo zvyšuje riziko otravy.

Galerina marginata (Kapucňovka okrovohnedastá).

Pod názvom „ničiaci anjeli“ sa skrýva viacero druhov rodu Amanita, napríklad Amanita bisporigera. Sú úplne biele a veľmi podobné bežným jedlým hubám. Obsahujú silné toxíny, ktoré vedú k zlyhaniu pečene a často aj smrti.

Amanita_bisporigera (destroying angel)

Podostroma cornu-damae (Jedovatý ohnivý koral)

Podostroma cornu-damae je vzácna, no extrémne jedovatá huba z Ázie. Má výraznú červenú farbu a obsahuje toxíny, ktoré spôsobujú zlyhanie viacerých orgánov. Príznaky zahŕňajú poškodenie kože, vypadávanie vlasov a vážne vnútorné komplikácie.

Lepiota brunneoincarnata (Bedlička hnedoružová)

Lepiota brunneoincarnata je malá huba rozšírená najmä v Európe. Obsahuje amatoxíny a môže spôsobiť smrteľné poškodenie pečene. Nebezpečná je najmä tým, že si ju ľudia mýlia s jedlými druhmi.

Lepiota brunneoincarnata (Bedlička hnedoružová).

Prečo sú jedovaté huby také nebezpečné

Najväčším rizikom nie je len samotný jed, ale aj oneskorené príznaky. Mnohé toxíny začnú pôsobiť až po niekoľkých hodinách alebo dňoch, keď už je poškodenie orgánov vážne. Navyše, niektoré huby vyzerajú takmer identicky ako jedlé druhy, čo zvyšuje riziko omylu. Podľa odborníkov sa väčšina smrteľných otráv hubami spája práve s amatoxínmi, ktoré ničia pečeň. Moderná medicína síce dokáže niektoré prípady liečiť, no často je potrebná transplantácia orgánov.

Jedovaté huby predstavujú skryté nebezpečenstvo, ktoré môže mať fatálne následky. Aj skúsení hubári sa môžu pomýliť, preto je dôležité zbierať len tie druhy, ktoré spoľahlivo poznáte. Príroda je fascinujúca, no zároveň neúprosná – a pri hubách to platí dvojnásobne.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.

Zdroj: <a href="https://www.zaujimavysvet.sk/6-najjedovatejsich-hub-sveta-na-pohlad-nevinne-no-smrtelne-nebezpecne/" id="a20f449f-0560-43a7-982a-a7ac9974f344" target="_blank">zaujimavysvet.sk</a>

Evergreen (OneSignal)

Foto

Youtube/Wild Food in the UK Ltd

Unsplash

6 najjedovatejších húb sveta.

jedovate huby

hriby

otrava

Huby patria medzi obľúbené suroviny v kuchyni, no ich zber môže byť riskantný. Na svete existuje približne 70 až 80 druhov jedovatých húb, z ktorých len niektoré sú skutočne smrteľné. Problém je, že mnohé z nich sa veľmi podobajú jedlým druhom. Práve to robí z otravy hubami jednu z najčastejších príčin vážnych intoxikácií v prírode. Pozrime sa na tie najnebezpečnejšie, ktoré môžu byť pre človeka fatálne.

Amanita phalloides je považovaná za najjedovatejšiu hubu na svete. Obsahuje toxíny nazývané amatoxíny, ktoré nepoškodí ani varenie. Po konzumácii sa príznaky objavia až po niekoľkých hodinách – silné bolesti brucha, vracanie a hnačka. Neskôr dochádza k zlyhaniu pečene a obličiek. Úmrtnosť môže presiahnuť 50 %.

6 najjedovatejších húb sveta: Na pohľad nevinné, no smrteľne nebezpečné

Prvá pomoc má nové odporúčania.

Prvá pomoc má nové odporúčania. Mnohí ľudia možno nevedia, čo treba urobiť ako prvé

Letecký pohľad na husto zastavané hlavné mesto Mexika, Ciudad de México. Nová satelitná štúdia odhalila, že v niektorých častiach tejto metropoly klesá zemský povrch až o 21,7 centimetra ročne. Ide o lokálne hodnoty, nie o rovnomerné prepadávanie celého mesta. (Ilustračný obrázok)