Uprednostňujeme to, na čo sme zvyknutí. So svojím zrkadlovým ja sa stretávame niekoľkokrát denne, a to vždy v tej istej, obrátenej verzii. Presne tento obraz sa nám udomácnil v pamäti: vlasy máme správne upravené, malé nedokonalosti sú nám známe, jamka v líci je na tej správnej strane a mimika pôsobí prirodzene.
Fotografia túto predstavu zvyčajne prevráti naruby. Zobrazuje tvár tak, ako ju vidia ostatní, teda bez zrkadlového efektu, čo pre náš mozog pôsobí cudzo a nezvyčajne. Výraz tváre môže vyznieť tvrdšie, nos sa zdá krivší, úsmev iný.
Čo tento jav spôsobuje?
Tento fenomén sa v psychológii nazýva „mere-exposure effect“ (vo voľnom preklade efekt jednoduchej expozície, pozn. aut.). Jeho princíp je jednoduchý: čím častejšie sme vystavení určitému podnetu, tým je nám bližší a príjemnejší. A dôvernosť automaticky vnímame ako pozitívnu.
Mozog uprednostňuje známe veci, pretože ich vníma ako bezpečnejšie a vyžadujú menej energie. To platí nielen pre tváre, ale aj pre hlasy, logá, melódie či dokonca vymyslené slová. Opakovanie teda vytvára pocit blízkosti a sympatie, bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme alebo nie.
Videohovory ani piesne nie sú výnimkou
Efekt sa prejavuje aj pri videohovoroch a online stretnutiach. Väčšina aplikácií totiž štandardne zobrazuje zrkadlový obraz, čiže sa vidíme tak ako v kúpeľni. Pre všetkých ostatných účastníkov to však neplatí, a ak túto funkciu vypneme, pohľad na nás pôsobí neprirodzene a obrátene. Softvér nás tak chráni pred nepríjemným pocitom.
Efekt jednoduchej expozície možno pozorovať takmer všade:
- Pieseň, ktorá nás pri prvom počutí nechá chladným, sa po niekoľkých opakovaniach zrazu stane chytľavou a začne sa nám naozaj páčiť.
- Ľudia, ktorých pravidelne stretávame, aj keď len každé ráno krátko pred poštovou schránkou, pôsobia automaticky dôvernejšie, dokonca aj bez dlhých rozhovorov alebo bližšieho spoznávania.
- Logá, ktoré sa neustále objavujú, sa nám vryjú do pamäti a časom pôsobia vierohodne, hoci sotva premýšľame o ich význame.
- Vedci dokonca zistili, že pozitívnejšie hodnotíme aj neznáme slová alebo písmená. Nemusíme im pritom ani len rozumieť.
Existuje hranica
Efekt však nepôsobí donekonečna. Ak sa niečo opakuje príliš často, po čase nás to začne nudiť. V psychológii sa tomu hovorí efekt novosti. Neznáme nás vzrušuje viac ako to staré a dôverné.
Napríklad počúvanie rovnakej piesne stále dookola sa nám môže začať zdať otravné. Zdravenie toho istého suseda každé ráno nám po čase pripadá trochu zvláštne a niektoré reklamy, aj keď sa nám na začiatku zdali celkom vtipné, nám začnú liezť na nervy.
Je to všetko o perspektíve
Okrem toho zohráva úlohu aj perspektíva. Zrkadlový obraz vidíme väčšinou z priameho pohľadu a máme nad ním kontrolu. Fotografie, ktoré vyhotovili iní ľudia, však často vznikajú z bočného uhla, v pohybe alebo v nečakaných momentoch.
Jednoducho povedané, ukazujú nás z uhlov, ktoré sami nepoznáme. Pre ostatných sú zase tieto pohľady úplne bežné, pretože nás takto vidia každý deň.
Vyplýva z toho, že krása nie je len o symetrii, tvaroch alebo svetle, ale často aj o zvyku a opakovaní. Ak vás ďalšie selfie bude iritovať, nestresujte sa. Zdá sa vám to len preto, že na daný pohľad nie ste zvyknutý. Pre vaše okolie je to ale úplne prirodzený a často aj pekný obraz vás samých.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
