Takmer každá partia má človeka, ktorý si vždy nájde dôvod na žart. Keď začne byť rozhovor nepríjemný, utrúsi niečo vtipné. Keď sa ho niekto opýta, ako sa cíti, odpovie vtipom. Dokonca aj vlastné chyby, strachy a sklamania premieňa na materiál pre pobavenie ostatných. Takíto ľudia môžu byť prirodzene vtipní, no neustále vtipkovanie niekedy slúži aj ako spôsob, ako sa vyhnúť zraniteľnosti. Žart im umožňuje dotknúť sa boľavej témy bez toho, aby museli otvorene priznať, ako sa skutočne cítia. Humor nám nepochybne pomáha zvládnuť stres, zmierniť napätie a pozrieť sa na problém z inej perspektívy.
Nie každý druh humoru je však rovnako prospešný. Kanadský klinický psychológ a výskumník humoru Rod Martin rozlíšil štyri základné štýly: spájací, sebapodporujúci, agresívny a sebadeštruktívny humor. Jeho dotazník štýlov humoru sa stal jedným z najčastejšie používaných nástrojov vo výskumoch v tejto oblasti.
Strach zo zraniteľnosti
Martin v rozhovore pre Europe’s Journal of Psychology vysvetlil, že sebadeštruktívny humor sa úzko spája s nízkym sebavedomím. Človek vtipkuje na svoj účet až prehnane, len aby pobavil ostatných a získal si ich prijatie. Zdanlivo sebavedomá osoba tak môže ako prvá zosmiešniť svoj vlastný vzhľad, schopnosti alebo neúspechy.
Tým druhým berie možnosť ublížiť jej, no zároveň skrýva, ako veľmi ju daná téma v skutočnosti bolí. Nepríjemnou emóciou, ktorú žart často prekrýva, môže byť strach – najmä strach z odmietnutia, odsúdenia alebo prejavu zraniteľnosti. Pre človeka, ktorý je zvyknutý skrývať svoje pocity, môže byť jednoduchšie so smiechom povedať: „Jasné, že ma opustil, kto so mnou vydržal?“, než úprimne priznať, že je zranený a osamelý.
Ak sa zasmejú aj ostatní, vážny rozhovor sa zvyčajne končí. Humor sa vtedy stáva akýmsi únikom z emocionálne náročnej situácie. Osoba získa krátkodobú úľavu, ale pocit, ktorý vyvolal nepohodu, zostáva nevyjadrený. Výskumy pritom netvrdia, že každý vtip na vlastný účet automaticky znamená emocionálny problém.
Ako spoznať humor, ktorý slúži ako štít?
Rozhodujúca je frekvencia, kontext a dôsledky. Občasný vtipný pohľad na vlastné chyby môže byť znakom zdravej perspektívy. Problém nastáva vtedy, keď človek úplne každý vážny rozhovor preruší vtipom. Jedným zo signálov môže byť náhla zmena tónu v momente, keď začne byť konverzácia osobná. Osoba je ochotná hovoriť o udalosti, ale už nie o tom, ako sa pri nej cítila.
Môže vtipkovať počas konfliktov, zľahčovať vlastné ťažkosti alebo zabávať iných, zatiaľ čo sama prechádza mimoriadne ťažkým obdobím. Ak sa jej niekto opýta, či potrebuje pomoc, opäť odpovie vtipom. Obzvlášť príznačné je to vtedy, keď je humor takmer vždy namierený proti samotnej osobe. Takéto žarty môžu skrývať neistotu a potrebu prijatia, najmä ak sa nimi neustále zdôrazňujú vlastné nedostatky.
Prehľad výskumov publikovaný vo vedeckej databáze PubMed Central potvrdzuje, že humor môže ľuďom pomôcť emocionálne sa odpútať od problémov a znížiť napätie. Účinok však závisí od spôsobu, akým sa využíva. Humor, ktorý prináša nadhľad, nie je to isté ako humor, ktorým sa každá nepríjemná emócia potláča do úzadia.
Cieľom nie je vzdať sa humoru
Humor môže byť zdravým spôsobom zvládania stresu a nadväzovania kontaktov s inými ľuďmi. Zásadný rozdiel spočíva v tom, či vtip prichádza s úprimným priznaním si pocitov, alebo ich úplne nahrádza. Človek môže povedať niečo vtipné a zároveň priznať, že sa bojí, je smutný alebo zranený. Práve táto schopnosť ukazuje, že humor nie je obranný múr, ale pomôcka pri zvládaní náročných situácií.
Ak niekto obracia všetky vážne témy na žart, je užitočné zastaviť sa a položiť si otázku: „Čo by som teraz musel cítiť alebo povedať, keby som si nemohol zavtipkovať?" Odpoveďou často nie je nedostatok zmyslu pre humor, ale strach, že úprimnosť odhalí tú časť nášho ja, ktorú by sme najradšej ochránili.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
