Slovenský hypotekárny trh vstupuje do novej fázy. Pomoc so splátkami, ktorú ešte donedávna vyplácal štát, sa od mája presúva priamo na banky. Pre tisíce domácností ide o kľúčovú zmenu v čase, keď im po skončení fixácie výrazne rastú mesačné splátky.
Nový systém síce zachováva základné parametre podpory, mení však spôsob jej poskytovania aj pravidlá, podľa ktorých sa k nej klienti dostanú.
Ako fungovala pomoc doteraz
Štát zaviedol príspevok na zvýšené splátky hypoték začiatkom roka 2024 ako reakciu na prudký rast úrokových sadzieb. Tie sa po sérii krokov Európskej centrálnej banky dostali z úrovní okolo jedného percenta na tri až päť percent, čo pre mnohé domácnosti znamenalo skokové zvýšenie splátok aj o desiatky percent.
Mechanizmus bol pomerne jednoduchý. Dlžníci, ktorým sa po refixácii zvýšila splátka, mohli získať kompenzáciu vo výške 75 percent rozdielu medzi pôvodnou a novou splátkou, maximálne však 150 eur mesačne. V praxi sa priemerný príspevok pohyboval okolo 85 až 90 eur.
Aj keď sa pôvodne hovorilo o pomoci pre široké spektrum klientov, realita bola skromnejšia. Príspevok poberalo približne 37- až 38-tisíc ľudí a celkové výdavky dosiahli niekoľko desiatok miliónov eur. Národná banka Slovenska pritom už v čase zavádzania upozorňovala, že väčšina domácností zvládne vyššie splátky bez zásadných problémov.
Koniec štátnej podpory a presun na banky
Štát pomoc ukončil na konci roka 2025, keď prestal príspevky vyplácať prostredníctvom úradov práce. Zároveň však prijal legislatívu, ktorá otvorila dvere bankám, aby v podpore pokračovali. Formálne ide o dobrovoľný krok, no podmienky aj časový rámec sú nastavené zákonom.
Minister financií Ladislav Kamenický už skôr naznačil, že banky by sa mali podieľať na konsolidácii verejných financií. „Banky sa musia podieľať na konsolidácii, my od toho neustúpime,“ uviedol. Alternatívou pritom bolo sprísnenie bankového zdanenia.
Z doposiaľ dostupných informácií je zrejmé, že do systému sa od mája zapájajú najväčší hráči na trhu – Slovenská sporiteľňa, VÚB, Tatra banka, ČSOB, UniCredit Bank či mBank, ktoré spolu pokrývajú väčšinu hypotekárneho trhu. Pomoc majú poskytovať najdlhšie do novembra 2027. Z ostatných bánk nie všetky zatiaľ komunikovali konkrétny postup.
Rovnaké pravidlá, iný mechanizmus
Z pohľadu klienta zostáva výška pomoci prakticky nezmenená. Banky budú preplácať 75 percent nárastu splátky, maximálne 150 eur mesačne. Zásadná zmena je však v tom, že pomoc už nie je plošná ani automatická pre všetkých.
Nárok majú len tí dlžníci, ktorí spĺňajú presne definované podmienky. Kľúčovým kritériom je príjem. Ten nesmie presiahnuť 1,6-násobok priemernej mzdy za rok 2024, čo predstavuje približne 2 438 eur mesačne. Zároveň musí ísť o úver na bývanie čerpaný pred rokom 2024 a zvýšenie splátky musí súvisieť výlučne so zmenou úrokovej sadzby, nie napríklad s navýšením úveru či zmenou splatnosti.
Dôležité je aj to, že banka vyplatí príspevok až po riadnom zaplatení splátky. Meškanie tak môže znamenať stratu nároku.
Automatika verzus žiadosť
Zásadný rozdiel nastáva medzi „starými“ a „novými“ žiadateľmi. Klienti, ktorí už príspevok poberali od štátu, by mali prejsť do nového systému automaticky. Banky si prevezmú údaje z úradov práce a začnú pomoc vyplácať bez potreby podania novej žiadosti, pričom doplatia aj obdobie od decembra 2025.
Naopak, tí, ktorí doteraz pomoc nečerpali, musia o ňu požiadať. Termíny sú pritom kľúčové. Ak chcú získať aj spätné doplatky, žiadosť musia podať najneskôr do leta 2026.
Prístup bánk je v detailoch odlišný, hoci základ vychádza zo zákona. Slovenská sporiteľňa potvrdila, že existujúcim poberateľom začne peniaze vyplácať automaticky, pričom noví klienti budú musieť o pomoc požiadať. Podobne postupuje aj Tatra banka, ktorá zároveň sľubuje rýchle posudzovanie žiadostí a plánuje aj digitálne riešenia.
Prečo je pomoc opäť aktuálna
Téma hypoték sa vracia do popredia najmä preto, že mnohým Slovákom práve teraz končí fixácia úverov z rokov 2021 a 2022. V tom čase si brali hypotéky s úrokom okolo jedného percenta, dnes však vstupujú do prostredia výrazne vyšších sadzieb.
Rozdiel v splátke môže byť dramatický. Pri bežnom úvere vo výške 150-tisíc eur môže mesačná splátka narásť aj o viac ako 200 eur. To výrazne zaťažuje rodinné rozpočty a zvyšuje záujem o akúkoľvek formu kompenzácie.
Na čo si dať pozor a aké sú alternatívy
Odborníci upozorňujú, že hoci pomoc môže krátkodobo uľaviť, nejde o systémové riešenie. Môže sa aj stať, že náklady si banky prenesú späť na klientov.
Klienti, ktorí majú problém splácať, by preto mali zvážiť aj ďalšie možnosti. Jednou z nich je refinancovanie úveru v inej banke, ak ponúkne lepšie podmienky. Alternatívou je predĺženie splatnosti, ktoré zníži mesačnú splátku, no predraží celkový úver.
V krajnom prípade je možné požiadať o odklad splátok, ten však znamená ďalšie nabaľovanie úrokov. Dôležité je tiež vyjednávať s bankou o podmienkach. Najmä pri konci fixácie existuje priestor na individuálnu dohodu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: sita.sk
