Miera rozpínania vesmíru sa nazýva Hubbleova konštanta. Názov dostala po americkom astronómovi Edwin Hubble, ktorý v roku 1929 dokázal, že vzdialené galaxie sa od Zeme vzďaľujú. Čím ďalej galaxia je, tým rýchlejšie sa pohybuje preč. Tento objav úplne zmenil pohľad ľudstva na vesmír. Dovtedy si mnohí vedci mysleli, že vesmír je statický a nemení sa. Hubble však ukázal, že vesmír „rastie“ podobne ako nafukujúci sa balón.
Čo vlastne znamená Hubbleova konštanta?
Hubbleova konštanta vyjadruje, o koľko sa zvýši rýchlosť vzďaľovania galaxie na určitú vzdialenosť. Astronómovia ju udávajú v kilometroch za sekundu na megaparsek. Jeden megaparsek predstavuje približne 3,26 milióna svetelných rokov. Ak má napríklad Hubbleova konštanta hodnotu 70 km/s/Mpc, znamená to, že galaxia vzdialená jeden megaparsek sa od nás vzďaľuje rýchlosťou 70 kilometrov za sekundu. Galaxia dvakrát vzdialenejšia sa bude vzďaľovať dvojnásobnou rýchlosťou.
Samotná hodnota Hubbleovej konštanty sa však počas desaťročí výrazne menila. Keď ju Hubble prvýkrát vypočítal, vyšla mu hodnota okolo 500 km/s/Mpc. Neskôr sa ukázalo, že jeho merania boli nepresné. V 20. storočí sa vedci rozdelili na dva tábory. Jedna skupina tvrdila, že hodnota je približne 50 km/s/Mpc, druhá obhajovala číslo okolo 100 km/s/Mpc. Situáciu výrazne spresnil až Hubbleov vesmírny teleskop, ktorý pomohol stanoviť hodnotu približne 72 km/s/Mpc.
Problém, ktorý znepokojuje vedcov
Zdalo sa, že záhada je vyriešená. Lenže moderné merania priniesli nový problém. Keď astronómovia sledujú vzdialené galaxie pomocou teleskopov, stále vychádza hodnota približne 72 km/s/Mpc. Ak však analyzujú kozmické mikrovlnné pozadie – teda žiarenie pochádzajúce krátko po veľkom tresku – dostávajú nižšiu hodnotu okolo 67 až 68 km/s/Mpc.
Tento rozdiel dostal názov „Hubbleovo napätie“. Ide o jednu z najväčších nevyriešených otázok modernej kozmológie. Vedci zatiaľ nevedia, či ide o chybu meraní, alebo o znak toho, že dnešná fyzika ešte nerozumie všetkým procesom vo vesmíre. Niektoré teórie naznačujú existenciu neznámej formy energie alebo nových fyzikálnych zákonov.
Vesmír sa navyše rozširuje čoraz rýchlejšie
Situáciu komplikuje aj ďalší objav. Koncom 90. rokov vedci zistili, že rozpínanie vesmíru sa nezpomaľuje, ale naopak zrýchľuje. Za tento prelomový objav získali astronómovia v roku 2011 Nobelovu cenu za fyziku. Vedci predpokladajú, že za zrýchľovanie môže tajomná „temná energia“, ktorá tvorí približne 70 percent vesmíru. Problém je, že o nej vieme veľmi málo. Nedá sa priamo pozorovať a jej podstata zostáva neznáma.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
Zdroj: zaujimavysvet.sk
