Umelé sladidlá a problémy s pamäťou
Štúdia publikovaná v prestížnom časopise Neurology odhalila, že pravidelná konzumácia umelých sladidiel môže súvisieť s rýchlejším poklesom mentálnych funkcií. Vedci analyzovali údaje od viac ako 12-tisíc dospelých z Brazílie, ktorých stravovacie návyky sledovali počas ôsmich rokov. Výsledky boli prekvapivé, ľudia s najvyššou spotrebou náhrad cukru zaznamenali až o 62 % rýchlejší pokles celkových schopností myslenia a pamäti v porovnaní s tými, ktorí sa sladidlám vyhýbali.
Umelé sladidlá pod drobnohľadom výskumníkov
Umelé sladidlá ako aspartám, sacharín či xylitol sú súčasťou našej stravy už od začiatku 20. storočia. Pôvodne mali prinášať najmä zdravotné benefity, pomáhať diabetikom kontrolovať hladinu cukru v krvi a chrániť zuby pred kazom. Postupne sa však objavili práce upozorňujúce na riziká, ako sú negatívny vplyv na črevný mikrobióm, zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení, obezity, migrény či dokonca rakoviny.
V aktuálnom výskume sa odborníci zamerali na sedem populárnych sladidiel. Sú nimi aspartám, sacharín, acesulfám-K, erytritol, xylitol, sorbitol a tagatózu. Účastníci vypĺňali podrobné dotazníky o svojej strave, pričom ich zdravotný stav vedci monitorovali v priemere osem rokov. Podľa hlavnej autorky štúdie, Dr. Claudie Kimie Suemotová z Univerzity v São Paule, predchádzajúce analýzy spájali umelé sladidlá najmä s cukrovkou 2. typu či depresiou, no ich vplyv na kognitívne funkcie bol doteraz nejasný.
Rýchlejšie starnutie mozgu a špecifické riziká pre mladších dospelých
Doktorka Suemotová upozornila, že s rýchlejším zhoršovaním kognitívnych schopností bola spojená najmä vyššia konzumácia vysoko priemyselne spracovaných potravín, ktoré tieto sladidlá často obsahujú. U ľudí s najväčšou spotrebou sladidiel zodpovedalo zhoršenie pamäti a myslenia približne 1,6 roka dodatočného starnutia mozgu. Hoci sa tento rozdiel môže zdať malý, z dlhodobého hľadiska môže viesť k predčasnému alebo závažnejšiemu úpadku duševných schopností.
Negatívny vplyv bol najvýraznejší u ľudí mladších ako 60 rokov a u pacientov s cukrovkou. Suemotová zdôraznila, že práve vystavenie týmto látkam v strednom veku môže mať obzvlášť nepriaznivé dôsledky, keďže procesy vedúce k demencii sa v mozgu často začínajú dlho pred prvými príznakmi. Hoci štúdia nepreukázala priamu príčinnú súvislosť, rozsah pozorovanej korelácie vyvoláva obavy.
Korelácia, nie príčina, alebo čo potrebujete vedieť o takýchto štúdiách
Dr. Kamal Wagle, geriater z Hackensack University Medical Center, upozorňuje, že výsledky sú zaujímavé, no nemožno ich brať ako definitívny dôkaz. Pripomína, že ide o observačnú štúdiu a výsledky mohli ovplyvniť aj iné faktory životného štýlu. Za podnetný však považuje fakt, že tagatóza nepreukázala rovnaký negatívny efekt ako ostatné sladidlá, čo otvára dvere pre ďalší výskum biologických mechanizmov.
Organizácia Calorie Control Council, ktorá zastupuje výrobcov nízkokalorických potravín, výsledky spochybňuje. Upozorňuje, že štúdia vychádzala zo sebahodnotenia účastníkov, čo môže skresliť spoľahlivosť údajov, a zdôrazňuje, že diabetici často siahajú po sladidlách práve na odporúčanie lekárov.
Odborníci sa však zhodujú v jednom, kľúčový je vedomý prístup k strave. Obmedzenie nadmernej konzumácie umelých prísad môže mať priaznivý vplyv nielen na celkovú pohodu, ale aj na dlhodobé zdravie nášho mozgu.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
