Vládny konsolidačný balíček, ktorý má priniesť dodatočné zdroje do verejných financií, prináša najväčšiu záťaž pre samostatne zárobkovo činné osoby. Analytik INESS Martin Vlachynský upozorňuje, že dopady na živnostníkov môžu byť doslova likvidačné.„Netvrdím to ja, ale matematika,“ hovorí.
Jedným z hlavných opatrení je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu sociálnych odvodov zo súčasných 50 % na 60 % priemernej mzdy. Keďže viac ako tri štvrtiny živnostníkov platia odvody z minimálneho základu, opatrenie zasiahne väčšinu z nich. K tomu sa pridáva aj zvýšenie sadzby zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod.
Vlachynský počíta, že živnostník s ročným príjmom 12-tisíc eur zaplatí v dôsledku zmien o vyše 700 eur ročne viac, pričom celkové odvody mu zoberú až 42,5 % z príjmov. „To je o tri percentuálne body viac ako u zamestnanca s porovnateľným príjmom,“ pripomína analytik.
Ministerstvo tieto zmeny obhajuje argumentom, že živnostníci si tak zabezpečia vyšší dôchodok. Vlachynský však tento prístup kritizuje. Rozhodnutie podnikať je podľa neho aj rozhodnutím niesť väčšiu mieru zodpovednosti za vlastné zabezpečenie. „Spoliehať sa na štátny pilier o 20 – 30 rokov pri dnešných deficitoch Sociálnej poisťovne je skôr špekulácia,“ uvádza Martin Vlachynský.
Ani založenie eseróčky nie je riešením
Ďalšou tvrdou ranou je podľa neho zrušenie tzv. „odvodových prázdnin“ pre nových živnostníkov. Po novom budú musieť platiť sociálne odvody už po šiestich mesiacoch podnikania, a to z nového, nižšieho vymeriavacieho základu na úrovni 26 % priemernej mzdy.
Aj to však znamená dodatočný mesačný náklad vyše 130 eur. „Pre živnostníka-dôchodcu s príjmom 250 eur mesačne to znamená, že zaplatí na odvodoch 57 % svojich príjmov,“ uvádza Vlachynský.
Opatrenie má podľa ministerstva priniesť 113 miliónov eur ročne, v druhom roku dokonca dvojnásobok. No cena za to môže byť vysoká. Odchod tisícok mikroživnostníkov z trhu, prechod na prácu načierno či rezignácia na podnikanie. Ani alternatíva v podobe založenia s.r.o. podľa Vlachynského nie je riešením. Prináša nové povinnosti, vyššie náklady a menšiu flexibilitu.
INESS preto navrhuje systémovejšie riešenie, ako ročné zúčtovanie sociálnych odvodov spolu so zavedením nezodvodniteľného minima a znížením stropu, podobne ako v Česku. Podľa Vlachynského by to prinieslo férovejšie nastavenie a zároveň ochránilo začínajúcich a nízkopríjmových podnikateľov.
"Živnostenská skúsenosť je základná škola podnikania, inkubátor väčších projektov. Štát by mal ľudí ochotných riskovať motivovať, nie trestať." - Martin Vlachynský, analytik INESS.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
Zdroj: sita.sk