Výskumy ukazujú, že prokrastinácia často pramení z úzkosti a perfekcionizmu. Keď sa úloha javí ako príliš veľká alebo náročná, náš mozog ju interpretuje ako nebezpečnú situáciu a inštinktívne sa jej snažíme vyhnúť. Namiesto toho sa venujeme aktivitám, ktoré prinášajú okamžité uspokojenie – sociálne médiá, sledovanie seriálov, jedenie, ktoré síce poskytujú krátkodobú úľavu, no z dlhodobého hľadiska stres ešte zvyšujú.
Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako prekonať prokrastináciu, je pravidlo piatich minút. Ak sa vám úloha zdá príliš náročná, zaviažte sa, že na nej budete pracovať iba päť minút. Tento psychologický trik „oklame“ mozog. Keďže záväzok je minimálny, začať je jednoduchšie a často vďaka tomu v práci pokračujeme ďalej.
Ďalšou účinnou metódou je rozdeliť úlohy na menšie časti. Napísať 30-stranovú prácu môže byť náročné, no ak si najprv zapíšete len základné body, pocit úspechu vás povzbudí pokračovať.
Zaujímavé je, že prokrastinácia nie je len problémom manažmentu času, ale predovšetkým sebaregulácie. Nejde teda o to, že nemáme čas, ale o to, že nedokážeme zvládnuť negatívne pocity, ktoré úloha vyvoláva.
Psychológovia zdôrazňujú, že kľúčom je sebauvedomenie: keď pochopíme, prečo sa určitým úlohám vyhýbame, môžeme vedome pracovať na tom, aby sme na ne reagovali inak.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.
