„Radšej zomrieť, než sa snažiť byť cool,“ tvrdil jeden z najikonickejších predstaviteľov popkultúry, Kurt Cobain. V týchto slovách sa skrýva paradox, ktorý už celé desaťročia fascinuje psychológov, sociológov aj novinárov. Čo vlastne tento pojem vyjadruje? Prečo niektorí ľudia prirodzene vyžarujú niečo, čo sa nedá napodobniť, zatiaľ čo iní – napriek snahe – pôsobia ako lacná kópia?
Cobain presne vystihol, že pojem „cool“ je neoddeliteľne spätý s niečím prirodzeným, nenúteným a dosiahnutým takmer nevedome. Je však vôbec možné podľa známeho motta fake it till you make it (predstieraj, kým to nebude pravda) autentickú charizmu iba zahrať?
Globálna definícia charizmy
Vedci hľadali odpovede v štúdii, ktorú v roku 2025 publikoval časopis Journal of Experimental Psychology: General. Výskum zahŕňal vzorku takmer 6-tisíc ľudí z 12 krajín sveta. Zaujímavé je, že bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie, príjem či miesto bydliska mali účastníci veľmi podobnú predstavu o tom, čo znamená byť cool.
„Prekvapilo ma, že výsledky boli takmer identické bez ohľadu na pôvod respondentov,“ priznal pre denník The New York Times Caleb Warren, jeden z autorov štúdie a profesor na Arizonskej univerzite, ktorý sa psychológiou spotrebiteľa zaoberá už 20 rokov.
Podľa vedcov to svedčí o silnom vplyve západnej, najmä americkej kultúry. Tá do sveta dlhodobo exportuje nielen hudbu, módu či kinematografiu, ale aj vzory toho, čo považujeme za atraktívne a obdivuhodné.
Rebel versus dobrák: Kto vyhráva?
Aby vedci dokázali presne odlíšiť status „cool“ človeka od definície „dobrého človeka“, zadali účastníkom zaujímavú úlohu. Mali vybrať štyri konkrétne osobnosti: jednu, ktorú považujú za cool, jednu nezaujímavú, jednu dobrú a jednu zlú. Následne ich hodnotili podľa 15 osobnostných čŕt.
Výsledné dáta ukázali zhodu. Ľuďom považovaným za „cool“ sa takmer vždy pripisovalo šesť vlastností:
- extrovertnosť,
- hedonizmus,
- pocit kontroly a sily,
- otvorenosť voči novým zážitkom,
- túžba po dobrodružstve,
- nezávislosť.
Tieto vlastnosti sa pritom líšili od tých, ktoré si respondenti spájali s „dobrým človekom“. Dobrí ľudia boli opísaní ako láskaví, zodpovední, pokojní, čestní, srdeční a ochotní dodržiavať pravidlá a tradície. Inými slovami, môžete byť nanajvýš morálne dobrým človekom, no pre svoje okolie nemusí byť ani trochu cool – a, samozrejme, platí to aj naopak.
Stojí za to byť obdivovaný?
Autori štúdie však rýchlo krotia nadšenie tých, ktorí by chceli výsledky využiť ako návod na získanie charizmy. Caleb Warren má totiž vážne pochybnosti o tom, či sa vôbec oplatí vedome usilovať o to byť „cool“.
Predchádzajúce výskumy totiž varujú, že správanie spojené s takýmto imidžom (najmä v období dospievania) môže síce priniesť popularitu, no zároveň zvyšuje riziko problémov v medziľudských vzťahoch či so závislosťami v dospelosti.
Oveľa lepším ukazovateľom budúceho blahobytu je niečo omnoho menej efektné: byť jednoducho obľúbeným spoločníkom a mať blízkych priateľov. Pokojne stačí aj jeden jediný. Práve preto sa nám v konečnom dôsledku zdajú najviac cool tí ľudia, ktorí na svoj imidž okázalo kašlú. Cobainov odkaz tak zostáva naďalej aktuálny.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
