Betón, oceľové dvere a prísne pravidlá – väzenie je posledné miesto, kde by niekto očakával prítomnosť mačiek. Napriek tomu existuje v USA niekoľko programov, v ktorých sa väzni starajú o opustené zvieratá. Tieto iniciatívy dávajú zvieratám novú šancu na život a zároveň zásadne pomáhajú samotným odsúdeným.
Podstata celého konceptu je jednoduchá: mačky z útulkov majú možnosť nájsť nový domov, zatiaľ čo väzni sa učia pocitu zodpovednosti, trpezlivosti a starostlivosti.
Väzni ich kŕmia a čistia ich priestory
Jedným z najznámejších príkladov je program FORWARD v nápravnom zariadení Pendleton v Indiane, ktorý funguje už od roku 2015. Väzni tu úzko spolupracujú s miestnou organizáciou na ochranu zvierat.
Vybraní odsúdení mačky denne kŕmia, čistia ich priestory, starajú sa o ich zdravie a pomáhajú im znovu získať stratenú dôveru k ľuďom. Mačky žijú v špeciálne upravených priestoroch vo vnútri väzenia, nie v klietkach, s cieľom ich neskoršie úspešne umiestniť do nových domovov.
Pre organizácie na ochranu zvierat je tento program dvojnásobnou pomocou: mačky, ktoré boli v minulosti traumatizované, vystrašené alebo ťažko umiestniteľné, získavajú pozornosť a učia sa dôvere. Väzni zase na vlastnej koži zažívajú, čo znamená niesť dennú zodpovednosť za iného živého tvora.
Mačky môžu s väzňami žiť aj v cele
V niektorých amerických nápravných zariadeniach žijú zvieratá s väzňami dokonca priamo v celách. V zariadení Indiana State Prison v Michigan City, kde je umiestnených viac ako 2500 väzňov, funguje už roky iniciatíva, ktorá vznikla po tom, čo sa na väzenskom dvore objavili túlavé mačky. Vybraní odsúdení sa o ne začali starať a dnes s nimi mačky zdieľajú ich osobné priestory.
Hlavný cieľ oboch iniciatív zostáva rovnaký: zvieratá dostávajú ochranu a lásku, väzni zas zmysluplnú úlohu, ktorá im pomáha rozvíjať hodnoty dôležité pre ich návrat do spoločnosti.
Mnohé mačky v týchto programoch prešli ťažkým osudom. Spočiatku boli opustené, zanedbané alebo mali strach z ľudí. Podobne aj mnohí väzni poznajú len traumu a zlé skúsenosti. Starostlivosť o tvora, ktorý rovnako potrebuje druhú šancu, dokáže v človeku znovu prebudiť potlačenú ľudskosť.
V Európe sa rozbiehajú podobné programy
Mačky v slovenských celách zatiaľ nenájdeme. V našich nápravných zariadeniach totiž chov domácich zvierat nie je povolený, keďže nie je možné v tomto prostredí zabezpečiť vhodné podmienky a dostatočnú ochranu ich životnej pohody.
Príkladom však môžu byť švajčiarske väznice, ktoré pozitívny vplyv zvierat na psychiku odsúdených podporujú. Vo väzení pre ženy vo Dielsdorfe pravidelne pracuje špeciálne vycvičený terapeutický pes, zatiaľ čo v nápravnom zariadení Bachtel sa väzni stretávajú so somármi, alpakami, ovcami či sliepkami. Tieto riadené stretnutia pomáhajú odsúdeným lepšie zvládať väzenský život a podporujú zodpovednosť.
Hoci moderný justičný systém vidí v podobných aktivitách jasný prínos pre resocializáciu, vedci zatiaľ nedokážu priniesť dôkaz, že zvieratá ľudí zázračne menia. Ide skôr o vytváranie situácií, v rámci ktorých môže vzniknúť hlboká dôvera, trpezlivosť a vzájomná starostlivosť.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier.
